DOBŠINÁ od Dobšinčana

Arogancia moci štátu - človeče bráň sa ako môžeš, aj tak sa neubrániš.

        Vopred upozorňujem čitateľa, že je to mierne politicky motivované a myslím, že hodne emociálne precítené z môjho osobného pohľadu. Koho nebavia  také taľafatky, nech to ani nečíta.     

      Dá sa povedať, že na sklonku svojho života, som sa zamyslel nad aroganciou moci štátu, za akého koľvek zriadenia  a to takmer celý život žijem tu, na území Slovenska. Je jedno, či to bola ČSR,  ČSSR potom ČSSFR,  napokon ČSFR s pomlčkou alebo bez. A nakoniec Slovensko, ktoré sa dostalo dokonca do EU.

      Narodil som sa ešte počas  druhej svetovej vojny, na ktorú si na šťastie nepamätám, bol som na to ešte primalé dieťa. Mal som v podstate nádherné detstvo, pretože som mal veľmi dobrých rodičov. Vtedy mne politika mohla byť ukradnutá, len ako školák sa pamätám, že z jedného dňa  na druhý deň, miesto pomodlenia sa Otčenáša, sme sa začali na prvej hodine učiť pieseň práce, lebo to je takto moderné,  a túto sme potom dennodenne odrhovali každé ráno pred vyučovaním  až do omrzenia niekoľko rokov. Zrejme to omrzelo aj samotných učiteľov, lebo keď  prišiel ráno do triedy a opýtal sa nás, či sme si už zaspievali pieseň práce, padlo zborové ááááno, hoci v triede nepadol ani tón. 

      Pamätám aj na časy, kedy sa naši ľudia naučili, ako možno prestať milovať svoju rodnú hrudu, milovanú zem, ktorú sami obhospodarovali, keď moji starí rodičia s plačom odvádzali svoju kravičku do tzv., spoločného, keď začalo združstevňovanie. Musím však konštatovať, že napriek tomu, sa poľnohospodárstvu pomerne darilo, aj keď sa nenormálne začalo zo spoločného kradnúť, štát bol prakticky potravinovo sebestačný.  Pomaly, ale isto sa však role  menili na lúky a lúky na les. Dnes na tejto pôde nemá kto pracovať. Keby sa aj posadilo, asi by sa neoplatilo, lebo by sa to rozkradlo, tak radšej dovážame už takmer 60 % potravinárskych výrobkov a na úrodné pôdy, kde boli pred tým pšenica zemiaky staviame solárne panely, ako u blbých,  nechávame stavať výrobné haly z cudzích štátov, ktoré nás raz opustia a pôjdu za ešte lacnejšou pracovnou silou. Potom sa budeme môcť ísť pásť, ale nebude ani kde.   

     Pomaly som dospieval a prežíval najkrajšie roky svojho života, keď nastala svetlá chvíľa aj  v dejinách nášho štátu za vlády Alexandra Dubčeka a prezidenta Ľudvíka Svobodu.  Pražská jar a nádej na slobodu našich národov,  bola však zahrdúsená  bratskou socialistickou pomocou  a to príchodom tankov, letectva, proste obsadením Československa okupačnými vojskami na čele zo Sovietskym zväzom, s ktorým sme boli na "večné časy". 

    Práve v tom čase som začal pracovať u polície, vtedajšej ZNB a pomerne rýchlo som sa prepracoval v Košiciach na pozíciu vyšetrovateľa VB. Kto nepozná tú prácu, nemôže objektívne posúdiť, čo to všetko prináša a ako to mení človeka. Ako vyšetrovateľ VB, som mal povinnosť okrem iného, napríklad oznámiť úmrtie syna, pomerne mladej matke, ktorá v zapätí upadla do bezvedomia, alebo oznámiť najbližším príbuzným, rôzne smrteľné úrazy napríklad vo vtedajšej VSŽ, či iných fabrikách,  alebo samovraždy skočením pod vlak, či dopravné nehody so smrteľnými následkami, proste narábať s mŕtvymi a to vyšetrovať, ako aj trebárs samotná fyzická obhliadka mŕtveho tela. Napríklad doklady som vyberal zásadne ja a raz som siahol takmer ku srdcu nebohého, ale do pľúc mi ruka vošla určite. Potom  v súčinnosti s lekárom nesledovala súdna pitva. Nič príjemné. Na druhej strane však jednať aj s živými, ktorí často kruto lúpili, kradli, či znásilňovali  ženy, alebo osoby mladistvé. Boli to mnohokrát niekoľko sto stranové spisy. Stalo sa nám, že ako po výjazdovej skupine, páchatelia po nás strieľali.   Museli ste mať na to všetko žalúdok, ale čo je veľa, to je veľa a preto som rady polície ,  z týchto a iných osobných  dôvodov opustil. 

      Možno bude na mieste, že tu napíšem, prečo som  aj z osobných dôvodov od polície odišiel. Vzhľadom ku tomu, že som mal ukončenú Právnickú fakultu UK v Prahe, kde som mimochodom študoval s mnohými neskoršími vplyvnými funkcionármi   v rámci polície a to aj na federálnej úrovni, naivne som si myslel, že môžem postúpiť do niektorých funkcií v rámci polície, pretože v tej dobe vysokoškolsky vzdelaných policajtov bolo ozaj málo. Spomínam ako došiel do Košíc z Prahy na kontrolu z federálu  môj bývalý spolužiak a pýtal sa ma " Rudo kde děláš ?" Keď som mu odpovedal že na vyšetrovačke, začal sa ukrutne smiať a hovoril prečo blbnem, keď ma tu neuznávajú, nech prídem ku nim na federál do Prahy, že ma okamžite berie. V tom čase som už ale vedel, že mám obrovský kádrový hrb, pretože som mal príbuznú  a to tetu v Nemeckej spolkovej republike.  Hovorím mu no ja by som aj šiel, ale mám tetu v NSR. On na to : " Nic sem neřek, nic sem neřek a ani tom nikomu nespomínej" Doslovne utiekol odo mňa, akoby som mal mor.  To už ale bolo po skúsenosti, keď som sa žiadal preložiť na iné miesta z vyšetrovačky vždy bezvýsledne. Bolo mi jasné, že žiadny funkcionár zo mňa nebude, ale z vyšetrovačky som sa chcel dostať za každú cenu preč. Tak som požiadal o miesto referenta ku Červenej hviezde Košice, kde by ma boli veľmi radi zobrali, pretože som ovládal nemčinu. Bol by som sa staral o technické vybavenie reprezentačných vodných pólistov, ktorí vtedy boli v ČSR špička. Lenže to by bolo vyžadovalo aj cestovanie do kapitalistickej cudziny a na to som nebol spôsobilý, lebo by som tam údajne ostal. Istý kádrovák na Krajskej  správe ZNB Košice, mi pri tejto príležitosti   medzi štyrmi očami povedal, že nech nemám snahu o akékoľvek premiestnenie, pretože mám závažnú   kádrovú závadu  a to príbuznú v NSR. Taktiež sa zmienil o tom, že keď to niekomu poviem, že to poprie.

       Zhnusil sa mi tento arogantný socialistický režim a videl som v tom osobnú nespravodlivosť. Vidiac nemožnosť ďalšieho rastu v radoch polície, pretože v hodnosti kapitán som ostal stáť niekoľko rokov, tak som radšej v roku 1989 z radov polície odišiel. Možno som urobil chybu, pretože potom predsa len nastali zmeny. Ale kádrová politika sa veľmi ani v radoch polície nemenila ešte dosť dlho.   Tak som potom nastúpil v právnickom obore na veľmi dobre platené pracovné miesto, ako vedúci jedného oddelenia. Lenže aj tam bolo potrebné redukovať stavy a môj hlavný šéf sa ma pýtal, kedy môžem ísť do dôchodku, že by potreboval zrušiť jedno oddelenie. Keď sa dozvedel, že v roku 1999 , hoci by som bol rád pracoval ďalej, bol mne vypočítaný starobný dôchodok  z civilných rokov v celkove slušnej sume 7.134.- Sk.

        Všetko by bolo bývalo dobré, keby mi starobný dôchodok bol ostal a riadil sa podľa Sociálnej poisťovne SR. Ale nie, nasledovalo striedanie vlád a to jedna múdrejšia od druhej. Čo to pre nás bývalých staro - dôchodcov donieslo ?

      Za vlády Mikuláša Dzurindu, neviem kto vtedy viedol MV SR, ale prišiel " geniálny " prípis , že  vzhľadom ku účinnosti zákona č. 328/2002 , pokiaľ niekto slúžil viac ako 15 rokov, ja som mimochodom odslúžil niečo cez 20 rokov,  sa starobný dôchodok považuje za výsluhový.  Týmto nešťastným výsluhovým dôchodkom sa začali naše patálie.

    Tak napríklad za ministrovania v MV-SR  Vladimíra Palka ,  teda za vlády Mikuláša Dzurindu, v roku 2004 , starobným dôchodcom  bol dôchodok valorizovaný o 6% a výsluhový dôchodok len  o 3,5%.

Ďalšia perlička pre výsluhových dôchodcov sa dostavila v roku 2009, za vlády Róberta Fica. Dôchodcovia   zo Sociálnej poisťovne  dostali valorizáciu ku 1.1.2009. výsluhovým dôchodcom ostáva valorizácia dôchodku stále ku 1.7. , toho ktorého roka, teda  o pol rok neskôr.

            Ako čerešnička na torte, je  zákon č. 185/2012 Z.z. , ktorým bol novelizovaný zákon č. 580/2004  Z., o zdravotnom poistení a zmene doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedenou novelou sa súčasne novelizoval aj § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov  a vojakov.  Bola ukážka arogancie moci, pretože podľa viacerých právnikov je celkom isté , že tento zákon bol prijatý protiústavne.  Stručne a jasne došlo ku zmrazeniu valorizácie výsluhových dôchodkov. Takže ostatne valorizovaný dôchodok mali výsluhoví dôchodcovia 1.7.2011.                  

         Diskriminácia výsluhových dôchodcov však pokračuje veselo ďalej.  Za terajšej vlády Róberta Fica, sa dňom 1.5.2013 prijal  zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, kde vymysleli tabuľku, podľa ktorej sa valorizuje výsluhový dôchodok. Keďže som odslúžil "iba " niečo cez 22 rokov tak mám nárok na valorizáciu vo výške 5,60 Eura. Keby som bol odslúžil u polície zhruba 30 rokov , mal by som nárok na valorizáciu tak ako starobný dôchodca t.j. 11,20 Eura.  Darmo že som odpracoval ďalších 17 rokov v civile a odvody platil do Sociálnej poisťovne to že som odpracoval celkove 39 rokov, sa mne vôbec nezohľadňuje.  Grázel, ktorý po nás strieľal , alebo  povaľač, ktorý v živote možno nikdy nepracoval, má nárok na valorizáciu dôchodku vo výške 11,20 Eura.

      Iróniou je, že pán minister Róbert Kaliňák v televíznej relácii pred uvedením do platnosti vyššie uvedeného zákona povedal, že tí ktorí pracovali v civile a budú mať nízku valorizáciu výsluhového dôchodku, pričom odpracovali minimálne myslím, že 15 rokov v civile,  si budú môcť uplatniť valorizáciu  v Sociálnej poisťovni SR.  Áno má pravdu, pretože moja bývalá kolegyňa, ktorá šla do dôchodku oveľa neskôr poberá ako výsluhový dôchodok, tak aj starobný dôchodok, takže má aj dve valorizácie. Dobré že?  Lenže nám, ktorí sme šli do dôchodku pred rokom 2000, zhodnotili a započítali všetky odpracované roky do výsluhového dôchodku, v mojom prípade aj tých 17 rokov v civile,   takže na nejaký starobný dôchodok nárok nemáme. Neviem o koľko desiatok ľudí sa v tomto prípade v Slovenskej republike jedná. Tu sa čaká na vymretie toho druhu, pretože mnoho mojich rovesníkov a bývalých kolegov je už dávno pod drnom.  Nie je to arogancia vládnej moci?

    Takto, pokiaľ budem žiť, budem  naďalej ukracovaný na normálnom starobnom dôchodku, teda mojom  tzv. výsluhovom dôchodku  a to naďalej každý mesiac, prinajmenej do roku 2018, čo pri mojich chorobách a vydávajúc za lieky ročne spolu s manželkou v priemere 870 Eur, sa  určite toho roku nedožijem.  Z Ministerstva vnútra SR, nebolo im hanbou odpísať mi listom zo dňa 5.3.2013, kde 70 ročnému starcovi  okrem iného  uvádzajú :  " Vzhľadom na skutočnosť, že ide o osobitný systém sociálneho zabezpečenia, navrhované zvýšenie priznaného výsluhového dôchodku zohľadňuje len skutočnú dobu trvania služobného pomeru, pričom 1.júla 2018 mechanizmus zvyšovania výsluhového dôchodku bude závisieť od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý pol rok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa zvýšenie vykonáva. Ten rok 2018 však treba dožiť a kto vie čo si nasledujúca vláda zmyslí. Niet právnej istoty v mnohých ohľadoch.

     Neočakávam žiaden kladný ohlas, skôr škodoradosť - veľká radosť. Ale chcem týmto budúcim adeptom na povolanie policajta naznačiť,  dávajte si pozor, kde vstúpite. Môže sa vám na starobu stať ako mne, že vás štát svojou aroganciou moci,  za službu pre tento štát potrestá a ukráti na dôchodku napríklad na valorizácii. 

     Rozhodne je mojou mienkou, že keby sa v tomto štáte  nestriedali vlády jedna za druhou a každá prevráti všetko hore nohami a úplne naopak ako predošlá, keby nebolo tej ješitnosti a     arogancie, nemohol by sa stať podobný prípad ako mne. Len žiaľ nedotýka sa to iba môjho dôchodku. Niečo je zhnité v tom štáte dánskom.  Veľmi ľutujem, že som v roku 1969 neemigroval do NSR,  ku mojej tete a ďalšej rodine, ktorí nás pozývali a čakali nás.

V Košiciach dňa 12 7.20013         Rudolf  Pellionis.

P.s. Dnes som dostal dôchodok . Hurá ! Mám ho od dnešného dňa, zvýšený po dvoch rokoch, o      5,60 Eura.