DOBŠINÁ od Dobšinčana

V prvom rade ďakujem za príspevok a pochvalu. Na druhej strane ma to vyprovokovalo ku myšlienke, že na tejto stránke som mohol pridať OBROVSKÉ zmeny mesta Dobšiná a jeho okolia, napríklad fotografiami divokých skládok, či už v lese, alebo v niektorých dobšinských dvoroch. Nechcel som však dehonestovať túto stránku mnohokrát hrôzostrašným fotografickým materiálom. Plne sa stotožňujem s pisateľom, alebo komentártorkou (yna), že počiatok rôznej devastácie konkrétne v Dobšinej, bola deportácia pôvodného nemeckého obyvateľstva, ktoré nahradili napríklad cigáni. Nepoznám iné etnikum, ale ani ďalšie živé stvorenie teda aj zviera, ktoré je schopné devastovať svoje vlastné obydlie. Konkrétne myslím napríklad Lunik IX, kde cigáni boli schopní zničiť mladé sídlisko do tej miery, že je nutné búrať v podstate nie staré obytné bloky. V Dobšinej sa to až do takej miery nedeje, ale na niektoré domy je hrôza pozrieť, ich majitelia si dokážu zakúriť v piecke materiálom z vlastnej strechy a nehovorím aký bordel dokážu mať vo vlastnom dvore. Miesto týchto "tiež" obyvateľov v Dobšinej, mohlo teda radšej ostať nemecké obyvateľstvo, ktoré by sa o svoje príbytky určite postaralo. Je to na širšiu debatu a možno na inom mieste.

Nádherne spracovaná stránka,s láskou a nostalgiou k rodnej hrude.Tak málo sa zachovalo z čias,keď naše obce boli krásne,malebné a z každej strany je cítiť um a pracovitosť ľudí.Zmena systému priniesla trpké ovocie.Menšiny boli násilne deportované a do ich domov sa sčasti nasťahovali cigáni-je po všetkom.Obce niekedy úspešné a usporiadané sú dnes vyľudnené a obsadené cigánmi a podobnými darmožráčmi.To je pravá tragédia ohľadom zničenia nemeckej menšiny v našom štáte.

Ahoj Alan. Ani neviem, ako som hneď neodpovedal na Tvoj pekný príspevok. Dostal som nové fotky, ale tie pridám až po III. SSD. Viem, že teraz s Evkou spolupracuješ na jednom článku, tak sa teším. Pozdravuje Rudo.

Rudko, pozdravujem Ťa. Po nejakej dobe som zasa "pristál" na Tvojej - našej dobšinskej stránke stránok a ako som napísal v nadpise: po chrbte mi behá mráz, naskočila mi husia koža a myslím najmä na môjho nebohého otca, ktorý síce dožil v Rožňave, ale jeho duch sa istoiste vznáša nad našim mestom!
Najviac ma zamrazilo pri fotkách najmalebnejších starých chalúpok z Binklu (bulineri hovoria namiesto V - B. Čize vinkel-binkel. Slovensky sme to volali preto Kútik (pán učiteľ Palguta by ho maľoval do zbláznenia :-). Potom ma zamrazilo pri fotke starých gazdovských domov od ev. kostola k cintorínu - pamätám si ich - tam niekde býval Hanko Šamo - nemýlim sa? No a najviac so mnou kývly fotky na severnú stranu Dobšinej spred dôb vzniku Azbestu a naopak fotka opačného brehu z r. 1920-30 s obrábanými poliami (aj my tam máme 0,5ha). Mám hlbokú úctu k dobšinčanom, rodinám, kde otcovia robili ťažko po baniach a ženy, deti a starci rovnako ťažko po roliach! Tieto fotky sú svedectvom nevídanej pracovitosti, ktorá je naozaj ojedinelá! Až sa hanbím, keď si pomyslím, ako si dnes my žijeme - ako grófi. A neviem, či si dosť dobre vážime svoju vlastnú prácu. Rudko veľmi pekná vďaka za UNIKÁTNE fotky a za to, že sa takto krásne staráš o túto láskyplnú stránku. Túto stránku navštívim hlavne teraz v zime, keď ma prikvačila chroba a nemôžem sa ešte hnúť "domov" do Dobšinej. Aspoň na cintoríny a po grúňoch.
Ozaj: Dobšiná mala svoj vlastný pivovar. To sa vie. Jeden z chotárov, v minulosti aj podľa fotografie obrábaný sa volá Hopgarten (Hupgart) - v preklade Chmeľová záhrada. Je v tom spojitosť? Môžeme sa domnievať, že tento chotár je pomenovaný tak pre pestovaný chmel?
Mnoho zdravíčka želá
Alan Dolog