Choď na obsah Choď na menu
 

           Dobšinské baníctvo

Slovensko bolo krajinou prvých banských škôl v celosvetovom meradle.

Obrázok

V novinách Korzár, dňa 22. marca 2007, vyšiel článok o vzdelávaní budúcich banských odborníkov z ktorého vyberám niekoľko  výňatkov :

     " Viete, že Dobšiná sa označuje ako prvé oceliarske mesto Uhorska a že bola sídlom banskej a hutníckej školy? V roku 1680 v Dobšinej postavili prvú vysokú pec na našom území v bývalom Uhorsku.

      Mestečko má bohatú banícku tradíciu a bohatú históriu. Ako obec sa vyvinula v r. 1326. Zemepáni Bebekovci privolávali baníckych a hutníckych odborníkov do Dobšinej, ktorí dobývali meď, kobalt, nikel,ortuť, azbest a drahé kovy, ako zlato a striebro.

      Meď a železo z východoslovenských baní boli vyhľadávaným tovarom poľských, uhorských i litavsko-ruských kupcov. V roku 1779 v Dobšinej pracovali dve vysoké pece, v rokoch 1804 - 1805, okrem dvoch pecí aj 5 hámrov. Prevádzku zastavili koncom 19. storočia.

     To že Dobšiná bola významným banským a hutníckym mestečkom, potvrdzuje aj existencia mestskej banskej a hutníckej školy,so zameraním na vzdelávanie banských dozorcov v rokoch 1860 - 1896. Počas svojho trvania vychovala 151 absolventov. Bol to vysoký počet, ako ho porovnáme s počtom poslucháčov  v Banskej Štiavnici v roku 1755, kde ich bolo 22 a 98 v celom Rakúsko - Uhorsku v roku 1758.

 

       Treba povedať, že Slovensko bolo v minulosti priekopníkom v príprave odborníkov pre baníctvo a hutníctvo v celosvetovom meradle a krajinou prvých banských škôl. Podľa vzoru banských a hutníckych škôl u nás vybudovali podobné školy v Nemecku, Rusku, Francúzku.  "

      Toľko v stručnosti k baníctvu v Dobšinej, pretože článok bol  ovela rozsiahlejší.

 23.03.2007  Na českých stránkach bola k tomu aj diskusia, ktorej časť si tu dovolím pripojiť. Charakterizuje tiež tento článok : 

Přehled komentářů

Vysoké pece v Dobšinej (Peter Cengel, 06. 08. 2009 13:01)

Odborníci v 19. storočí určovali vek a poradie starých vysokých pecí hlavne podľa evidencie eráru.
Máme aj staršie údaje. Prvá zmienka o maši na Slovensku pochádza z roku 1551 z Dobšinej (maša - pec na výrobu tekutého železa). L. Bartholomeides ktorý žil v 18. storočí píše podľa starších údajov, že v roku 1637 bolo v Dobšinej 7 výrobní železa a v jednej(ôsmej)bola aj maša (dicce massa). Aj v iných mestách a obciach kde sa vyrábalo železo, sa už posunuli dejiny výroby dozadu.

Re : Vysoká pec v Dobšinej (R.Pellionis, 01. 01. 2008 15:15)

Dobrý deň pán Pavol Horváth. Aj týmto Vám úprimne ďakujem za obohatenie týchto stránok. Váš príspevok si ozaj cením. No a to pozvanie do múzea si zapamätám :-)

Vysoká pec v Dobšinej (Pavol Horváth, 01. 01. 2008 14:37)

Dobrý deň pán Pellionis. Ja viem o dostupnej literatúre, kde sa napr. uvádza, že v Dobšinej bola prvá vysoká pec postavená v roku 1680. Prvý to napísal Biederman, potom to prevzal aj Mikulík. Domienky boli, že už v tom čase tu postavil Fischer vyskú pec. Tieto údaje sa však nedajú podložiť žiadnymi archívnymi dokumentami, takže ostávajú v rovine domienok. Pravdou však je aj to, že sa nedajú úplne ani vyvrátiť. Datovania, ktoré som uviedol sú podložené archívnymi dokumentmi. Ono je to väčšinou tak, že niekedy niekto napísal určitý údaj a ten sa potom stále opisuje, aj keď sa to niekedy nezakladá na pravde a takéto údaje sú z historického hľadiska hodnoverné len na základe dobových dokumentov. Samozrejme, že tieto údaje som uviedol len z dôvodu nových historických skutočností a v žiadnom prípade to nepovažujte za kritiku.Zároveň Vás pozývam na návštevu do Baníckeho múzea, ale len niekedy v lete, pretože je teraz v expozíciách strašná zima.
S pozdravom
Horváth Pavol

Re: Vysoká pec v Dobšinej (R.Pellionis, 31. 12. 2007 11:01)

Vo viacerých historických prameňoch sa uvádza prvá vysoká pec na Slovensku práve v Dobšinej a to v roku 1680. Viem aj o Lubietovej, ale tá je pozdejšia. Príkladmo uvádzam : http://www.drstefan.sk/package/regions/regions2_sk.htm

kde sa hneď v úvode píše : "Pri Dobšinej bola v roku 1680 postavená prvá vysoká pec v Uhorsku".

Alebo :
http://sk.wikipedia.org/wiki/Dob%c5%a1in%c3%a1

Kde sa píše : " Podľa tradície tu saský technik Daniel Fischer už v roku 1680 postavil prvú vysokú pec."

Príkladov je mnoho a viem o snahe upierať Dobšinej toto prvenstvo. Takže písať sa dá po rokoch o všetkom možnom. Pán Horváth a už vôbec som nechcel uvádzať rok 1960 ako píšete, pretože samotný text doplietli v novinách Korzár, kde išlo o zrejmú textovú chybu. Toľko na vysvetlenie.

Vysoká pec v Dobšinej (Pavol Horváth, 31. 12. 2007 09:53)

Dobrý deň, chcem Vám opraviť údaj o prvej vsokej na Slovensku. Prvá vysoká pec na Slovensku bola postavená v Lubietovej v roku 1692. V Dobšinej vysokú pec dal postaviť Pavol Lányi v roku 1722 na mieste pecí typu maša, v ktorých počas Rákóciho povstania sa odlievali delové gule. V žiadnom prípade vysoká pec v Dobšinej nebola postavená v roku 1680, ako ste to asi chceli uviesť miesto roku 1960. Pavol Horváth, Banícke múzeum v Rožňave.

 

 

  

Obrázok

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Re: Prvá vysoká pec pri Hnilci

(Rudolf Pellionis , 16. 10. 2010 9:48)

V žiadnom prípade nie som banským odborníkom, ale vychádzam z dostupnej literatúry. V knihe " Banské mesto DOBŠINÁ" od Ondreja Rozložníka a kolektív, sa na strane 142 okrem iného píše : " Prvú prevádzkyschopnú vysokú pec postavil Pavol Lányi v roku 1722 v katastri mesta Dobšiná a to pri dnešnej osade Dobšinská Maša." Ivetka máte pravdu, bolo to v blízkosti rieky Hnilec. Dobšinská Maša, v tejto dobe bola prirodzenou súčasťou Dobšinej, najmä čo sa týka vtedajších lanových dráh a úpravní rúd v Dobšinej. Dobšinská Maša v tom čase patrila pod súčasť Dobšinej. V terajšej dobe patrí územne pod správu obce Dedinky. Ďakujem Vám za návštevu mojich stránok. Pozdravuje Rudo.

Odpovedať

prva vysoka pec pri Hnilci

(livete, 15. 10. 2010 18:50)

V knihe Banícky Gemer som sa dočitala, že prvá vysoká pec bola postavená pri rieke Hnilec, ... To znamená, že to nemohlo byť tak úplne v Dobšinej, i keď to do jej katastra mohlo spadať, pripadne, že to mohla Dobšiná financovať,...Dobšinský potok pri Dobšinej mal asi slabší prietok ako Hnilec niekde okolo Palcmanskej maše..tým si vysvetľujem situovanie vysokej pece

Odpovedať