Choď na obsah Choď na menu
 

                                NAŠI UČITELIA

  

Budova Gymnázia v Dobšinej, pred tým JSŠ a SVŠ

Jedná sa o budovu bývalej Štátnej meštianskej školy v Dobšinej, neskôr, to bola osemročná, potom deväťročná škola za tým, Základná škola v Dobšinej, potom sa z nej stala, jedenásťročná stredná škola, ďalej SVŠ a v súčasnej dobe je to Gymnázium v Dobšinej.   

      Na tejto stránke by som chcel vyzvať čitateľov z Dobšinej, pokiaľ majú fotografie svojich učiteľov, aby ich poslali na moju adresu uvedenú v " Návštevnej knihe ". Rád ich tu zverejním. Od Lenky Kuchenovej, som prostredníctvom Ing. arch. Evy Šmelkovej, získal fotografiu učiteľov Štátnej meštianskej školy v Dobšinej, ktorí učili v rokoch 1946 a ďalej. 

Učiteľský zbor, Štátnej meštianskej školy v Dobšinej 1946

 Učiteľský zbor Štátnej meštianskej školy  v Dobšinej v roku 1946.

Sediaci : Ján Kontroš ( r.kat. farár), Anna Laufová, Pavol Ďurovič ( riaditeľ), Mária Kračúnová, Bedrich Kasanický (ev.a.v. farár).

Stojaci : Pavol Mihalovič, Magdaléna Kuchenová, Zoltán Mikulík, Katarína Mečiarová,   Ladislav    Mečiar.     

     Z uvedených učiteľov  ma v osemročnej škole dlho učili učitelia Pavol Ďurovič, Bedrich Kasanický, Pavol Mihalovič, Magdalena Kuchenová, Zoltán Mikulík a  časom pravda pribudli aj ďalší, žiaľ ktorých fotografie nemám . Ku každému z nich mám svoje osobité spomienky  a budem rád, keď svoje spomienky a fotografie  pripojíte aj vy. 

                 Obrázok

Dodatočne som získal od Vlada Ďuroviča fotografiu učiteľov v Dobšinej. Z ľava : J. Palguta, Róbert Lévay, Zoltán Mikulík a Pavol Ďurovič. 

V Košiciach dňa 24.11.2009              

 

 

Dňa 18.5.2010 som dostal od Vlada Ďuroviča nasledovný text ku jeho oteckovi P. Ďurovičovi : 

Obrázok

 

Pavol Ďurovič sa narodil sa 2.apríla 1909 v Rimavici/Terajšia obec Lehota nad Rimavicou/.Do ľudovej školy začal chodiť r.1915 v Rimavici. v roku 1920 ukončil 5 tried ľud. školy. V rokoch  1920-1928 študoval na gymnáziu v R. Sobote, kde aj maturoval. V r.1928-30 navštevoval právnickú fakultu, ukončil 3.semestre. V rokoch 1932-33 študoval na pedagogickej akadémii v Bratislave. Pôsobil v Krupine,/1931-1932/, v r. 1932 učil v Rimavskej Seči, Chrámci a v Klenovci. 1936-1937 bol v dôstojníckej škole v Mukačeve, dosiahol hodnosť nadpor. V r. 1939-1940 učil v Dobšinskej   Maši. Od r. 1940 do r. 196O pôsobil v Dobšinej , aj vo funkcii  riaditeľa meštianskej školy, neskôr funkciu odovzdal J. Reťkovskému. V r. 196O bol preložený do Lubeníka, avšak rodná hruda ho priťahovala presťahovali sme sa do Rimavskej  Soboty. Školský  rok 1960- 1961 začal učiť na zákl. škole v R. Sobote, až do predčasnej nečakanej smrti 25.12.1965. Pochovaný je v Rimavskej Sobote.

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Spomienka

(Daniela, 22. 11. 2013 13:32)

Chcela by som prispieť troškou do mlyna. Pána učiteľa Lévayho som zažila ako riaditeľa školy SEŠ (ekonomika služieb)v Nových Zámkoch v rokoch 1968-1972 ja ako študentka. Bol to jedinečný človek, pedagóg, ktorý sa dokázal obetovať práci a svojim študentom. Dnes mi je jasné, prečo sme na Lyžiarskom výcviku, boli práve v Dobšinskej ľadovej... V roku 1985 som sa s ním a jeho pani manželkou stretla v Bratislave na sídlisku Petržalka.

Odpovedať

Spomienky na svojich učiteľov

(R. Pellionis , 19. 5. 2010 11:57)

Keď už pribudla fotka pána riaditeľa Pavola Ďuroviča, spomínam na neho ako na prísneho učiteľa aj riaditeľa. Ale za to bol primerane ľudský a vľúdny. Napriek tomu mám jednu spomienku, že pod pazuchou nosil haldu kníh a tie nosil aj na hodiny. Raz som čosi vystrájal na chodbe školy a to postrehol aj pán riaditeľ. Prišiel ku mne a s úsmevom mi povedal " Rudko podrž mi pekne tieto knížky" Vedel som čo ma čaká. Knižky mi trčali až pod bradu a tak mne pán riaditeľ dal také dve otcovské facky. Samozrejme zaslúžene. Neboli silné, ale padli tak otcovsky. Za našich čias telesné tresty boli bežné a myslím že dnešnej mládeži to veľmi chýba. K tým fackám ešte toľko, že spolužiaci sa mi dlho smiali s poznámkou : Rudko podrž knížky. Ale vôbec sa na pána riaditeľa Ďuroviča nehnevám, ani nemôžem, veď som si to zaslúžil a vlastne spomínam na neho s láskou ako na svoju mladosť a roztopašnosť.

Odpovedať