Kronika banského mesta Dobšiná 1326 - 1935

Stará štôlňa s vápencovou výzdobou . 

Preklad napísaný v Topscher Schpróche ( buleénerštine) vpravo hore:

                                                                                            V  šachte a v štôlni

      musí moje srdce pre nich biť ...

Predslov:

V našom archíve dokumentov o histórii Dobšinej sme našli vyššie uvedené oznámenie napísané v nemeckom jazyku o pláne vydať kroniku banského mesta Dobšiná. Iniciátormi boli Dr. Karol Adriány a Ján Adriány.

Vytlačiť ju mala kníhtlačiareň : „Buchdrückerei Gömöri, Rožňava“. Mala vyjsť v čase veľkej hospodárskej krízy, čo dokazuje i popis úpadku banskej činnosti v tomto meste.

Nie je nám známe či táto kronika bola vytlačená. Keď áno musia byť v nej veľmi cenné údaje, ktoré by určite zaujímali široký okruh záujemcov o históriu baníctva najmä v tomto meste, ktoré sa preslávilo najmä ťažbou nikel-kobaltových rúd.

Prosíme preto každého o informácii týkajúcu sa vydania tejto knihy.

Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník

Kontakt: rozloznik@mail.t-com.sk, rozvodns@stonline.sk

Resp. telefonicky 0905 443 3340905 443 334 

    V Biengarten , voda vytekajúca z odvodňovacieho kanála.Táto voda pochádza zo sústavy štôlní       Tereziánskeho úseku. 

Preklad dokumentu:

Dr. Karol Adriány

Ján Adriany:

Kronika banského mesta Dobšiná

1326 – 1935

      Roku 1933 sme boli vysoko váženým zastupiteľstvom mesta poverení vedením mestskej kroniky  a zostavením  jeho stručných dejín,  takže sme sústredili potrebnú dokumentáciu, kde sa našlo mnoho zaujímavých a pre nás dôležitých údajov, ktoré osvetľujú a dokumentujú banskú činnosť,  pevnosť charakteru, prístup k práci a sporivosti našich predkov.

     Otvorili sme takto pohľad na uložené zvetrané nánosy a štrkové vrstvy našej dávnej 600 ročnej minulosti, v ktorých odpočíva približne 10 generácií Teutonov. V ich na prach zmenených pozostatkov a zbytkov tiel zostali v priebehu ich krátkého života v tejto domovine len nerastné minerálne zbytky ako kamenné pomníky ich ťažkej a tvrdej práce a sú a budú zachované primerane naším predstavám naveky.

     Veľké množstvo háld, píng, jám a lomov sa nachádza na povrchu nášho chotára – a v jeho podzemí sú zase banské priestory, dobývky a  banské chodby razené želiezkom  a  kladivkom  na Peckenbergu, Hottengrindlu, Striebornej, ktoré dokumentujú  najťažšiu životnú etapu našich predkov. Počas života jedinca sa pracovalo kresaním, kým sa ložisko objavilo, z mladíka sa stal starec  a ruda bola zhodnotená. Štôlne  sú tak nízke, že sa do nich vchádzalo i plazením sa po bruchu.

    V Biengarten.Odvodňovací kanál pri stanici lanovej dráhy. Viete si predstaviť tú studenú vodu? 

Preklad dokumentu:

    Existuje aj nespočetné množstvo štôlní razených v etape používania pušného prachu a dynamitu – tieto sú už vysoké, priestorné, ktoré slúžili pre ťažbu koňmi, banskými vozíkmi a v poslednom čase aj vagónmi.

     Bohužiaľ, baníctvo sa v Dobšinej chýli ku koncu. Počet baníkov je stále menší. Hodnotová hromada sa roztápa ako sneh pri  jarnom slnku a nastáva súmrak banského života hlavne u tých, ktorí prežili epochu ťažby kobaltu. Čoskoro nastúpia do poslednej šichty, aby potom naveky odišli do hlinitej pôdy vápenca na farskom vršku - na  Pišli. Pred ich posledným fáraním musia splniť ešte jednu povinnosť: svoje banícke skúsenosti, znalosti a vedomosti o výskyte žíl, polôh, baní v okolí s uvedením názvu štôlní, šácht , ich rentabilitu a údaj o ich zárobku písomne  oznámiť na adresu uvedenú na prvej strane ! Pretože banská činnosť v Dobšinej zhasína, banská činnosť umiera.

Už pračlovek v neskoršej dobe kamennej objavil veľké ložiská rúd v okolí Dobšinej a tým umožnil neskôr vybudovať úpravne rúd, ako i založenie prvých  banských spoločností, čo dokumentujú i urnové hroby z roku 1912.  Aj v dobe ľadovej tu bol život. Spotreba kovu u pračloveka a jeho neskorších generácií bola tak nízka, že naše rudné ložiská  ostali až do 18. -tého až 19.-tého storočia skoro nedotknuté. Rozrastajúcemu sa počtu obyvateľstva sa zodpovedajúco prispôsoboval i produkčný systém, ktorý sa však v ďalších epochách nerozrastal. Núdza, bieda si v regulácii potreby kovu vyžadovala také regulačné metódy, že naše stovky miliónov rokov nevyužité rudné ložiská sa začali využívať v takých objemoch, že boli v priebehu 50-tich rokov vyťažené. V súčasnosti je tu popud na zavedenie účinnejších regulačných prostriedkov a to nahradením kovov cez plyny, jedy a baktérie. Banská činnosť prekročila svoj rozkvet a upadá pomaly ale iste. Jeho miesto nahrádza objav ropy,  plynov, jedov atď.

  Gúgel - Pozostatky po banskej činnosti.  Všimnite si tú osôbku dole uprostred, teda impozantné!

Stará štôlňa. 

Preklad dokumentu:

     Tento obrat, ale banské mesto Dobšiná, už neprekvapí. Po vyťažení najväčších rudných žíl stratilo svoj životný rudný potenciál a prepadá sa k osudu všetkých banských miest. Má síce prekrásnu banícku minulosť, ale súčasnosť znamená nezamestnanosť  a budúcnosť vysťahovalectvo.

     Premietnutie si baníckeho života  privedie obyvateľstvo k poznaniu, že svoju úlohu baníkov už odohralo. Kedysi prekvitajúci banícky život je mŕtvy a všetky bane v našom chotári sú už tiché a opustené. Haldy, na ktorých sa radostne zhromažďovali baníci a boli miestom plného života, kde sa niesol pozdrav Zdar Boh (Glück Auf), sú v nemej tichosti. Husté kroviny a vysoké stromy sú neklamným znakom dlhého kľudu ako na cintoríne.  Zavalené  portály štôlní, zvestujú nezmeniteľný zánik baní  a jedine murované portály – ústia hlavných štôlní Karol na Zembergu a št. Maximilián v závere Malej Vlčej doliny zívajú tmavými otvormi, z ktorých v lete vychádza studený vzduch a v malých potôčikoch vyteká ako ľad studená voda.

                                                                  Štôlňa Samuel  
      Každý dobšinčan nech si túto knižku objedná u firmy Lévay v Dobšinej. Tým, ktorí v iných štátoch, či kontinentoch našli svoju druhú vlasť, nech rozpráva o našich vrchoch, štôlniach a šachtách a nech to v nich vyvolá príjemné spomienky z mladosti.

                                                      Uhorský hunt v starej štôlni. 

      Vážené zastupiteľstvo mesta sa súčasne žiada, aby vydalo tlačou krátku históriu nášho rodného mesta, pri čom vzniknuté náklady  môžu byť hradené z obnosu, ktorý je ročne venovaný v prospech mestskej knižnice.

     Na koniec končíme slovami našich predkov: „Nech nám Pán Boh dá všetkým zdravý rozum, lebo rozum je najväčší kapitál“.

Spracovali : 

RNDr. Ondrej Rozložník

Ing. Mikuláš Rozložník

Preklad z nemčiny do slovenčiny :  RNDr. Ondrej Rozložník

Fotografie : ( všetky fotografie pozri : http://www.fotodobsina.sk/index.php   , konkrétne na uvedenej stránke je aj kolónka fotografíí " Fragmenty banskej činnosti " ).

V  Dobšinej  dňa 1.6.2014