DOBŠINÁ od Dobšinčana

V príspevkoch, uverejňovaných v odborných geologických periodikách bývalého Uhorska, nachádzame mnohé údaje nielen o geologickej stavbe okolitého územia mesta Dobšinej, ale aj o jej zvláštnostiach.

Horniny v okolí Dobšinej patria najmä do obdobia prvohôr - paleozoika, teda do obdobia pred 238 až 570 miliónmi rokov a menej do druhohôr – mezozoika,  pred 238 – 65 mil. rokov.  V prevažnej miere sa tu vyskytujú horniny, ktoré sa pred uvedenými miliónmi rokov usadzovali vo vodnom prostredí, t. j. v dielčích jazerách, moriach a lagúnach. Tieto pôvodné horniny prechádzali postupne klesaním sedimentačnej vodnej panve a ich premenou: z ílu na pevnú bridlicu, z vápenatého kalu na vápenec, zo sypkého  piesku sa stával pieskovec a zo štrku  zlepenec. Neskoršie podliehajú tieto horniny ďalšej premene, najprv spevňovaniu – tzv. diagenéze a potom metamorfóze. V týchto dobách a  podmienkach bola zaznamenaná aj častá vulkanická činnosť. Pevnejšie bazaltové alebo kyslejšie horniny sa zmenili metamorfózou na amfibolity, diority, diabázy a vulkanické horniny na porfyroidy. Z veľmi bázických hornín ako je peridotit vznikol aj  dobšinský serpentinit zo žilkami azbestu. Do týchto hornín neskôr prenikali horúce rudonosné roztoky (hydrotermy) čím vznikli rudné žily s rôznou mineralizáciou tvoriace ložiská ťažiteľných rúd (železo, nikel, kobalt, meď, antimón, ortuť, striebro, zlato a iné kovy). Telesá vápencov šošovkovitého tvaru boli prínosom železa zmenené na siderit a ankerit (Biengarten, Massörter, Altenberg).

Celá oblasť Dobšinského regiónu je začlenená do geologických  (litostratigrafických) celkov nazývaných Veporikum a Gemerikum. Na geologickej stavbe širšieho okolia sa najväčšou mierou podieľa Gemerikum. Leží v príkrovovej pozícii nasunuté na  Veporikum a je zložené z horninových komplexov troch vývojových cyklov - staropaleozoického, mladopaleozoického a mezozoického.

Z hľadiska tohto príspevku, je zaujímavé mladšie paleozoikum, a to predovšetkým karbónske horniny, ktoré predstavujú plytkomorskú molasu s obsahom produktov i bázického vulkanizmu. Ich charakteristickým znakom je transgresívna a diskordantná pozícia na staršom paleozoiku. Bazálne, predovšetkým morské sedimentárne komplexy, tvoria dobšinskú skupinu súvrství, ktorá je regionálne rozšírená po celom obvode Gemerika. Významnými litostratigrafickými horizontmi sú telesá magnezitov, bázické vulkanity a horizont hrubozrnných polymiktných zlepencov. Celá dobšinská skupina zahŕňa terigénne, vulkanoterigénne a karbonátové sedimentárne fácie. Bridlice, pieskovce a fylitické bridlice sa nachádzajú i v pruhu tiahnucom sa od Mlyniek cez Lányiho hutu, Striebornú a Rejdovú. V tomto pruhu sa nachádzajú i ľahko štiepateľné tmavosivé bridlice v minulosti používané na rôzne stavbárske účely v meste. V karbóne, v oblasti od Podrovne po vrch Gúgel, vystupujú tiež šošovky vápencov metasomaticky zmenených na siderity, ktoré sa ťažili povrchovo v lokalitách Massörter a Biengarten.

Územie bolo už od dávnych čias predmetom záujmu mnohých odborníkov.  Okrem iného, nemalú pozornosť vyvolali aj výskyty vrstiev tzv. morského karbónu, kde sa našli viaceré druhy skamenelín. Jedným z viacerých vedcov, ktorí sa v histórii venovali tejto problematike, bol aj dr.  Fridrich Frech (Frech Frigyes) - vysokoškolský učiteľ vo Wroclawi (Breslau - dnes Wroclaw,  slovensky Vratislav je, mesto v Poľsku), ktorý svoju prvú prácu uverejnil už v roku 1899 pod názvom „Steinkohlenformation”. Jeho rozsiahlejšia práca, na základe ktorej je spracovaný tento príspevok, bola uverejnená v periodiku Földtani Közlöny, roč. XXXVI, zošit 1-3, január-marec 1906, s.1-50. Príspevok, okrem textu, obsahuje aj deväť tabuliek s nákresmi fosílií od autora dr. Loeschmann, tiež z Wroclawi.

Spodnokarbónsky vek dobšinského výskytu stanovil už František Hauer (Hauer Ferencz) a to asi okolo roku 1850 a poukázal na ich podobnosť s vápnitými bridlicami z Gaithal Noetsch  (Nötsch im Gaital – obec v Korutánsku, Rakúsko). Prvú fosíliu z okolia Dobšinej našiel v roku  1855 dr. Antal Kiss, ktorej vek stanovil za karbónsky a porovnával ich s bleibergskými vrstvami (Bleiberg – Nötsch – obec v Rakúsku). V zmysle vyjadrenia  F. Hauera, dobšinské fosílie  bezpochybne odpovedajú  fosíliám z vrstiev pri Gailtali v južných Alpách. V. K. Uhlig vo svojej práci „Bau und Bild der Karpathen, in. Bau und Bild Österreichs, Wien-Leipzig, 1903, s-664“ za istý považuje ich vek za karbónsky, pričom sa podrobnejšiemu zaradeniu nevenoval. V skutočnosti, tak väčšia časť bohatej fosílnej fauny z Dobšinej, prišla dočasne o svoje  presné historické zaradenie.

Prvé  informácie o fosíliách z nálezísk v okolí Dobšinej, ktoré sú aj v predkladanom texte, sa nachádzajú v informácii uhorského geologického ústavu z roku 1903, kde sa na s.162-163 uvádza, že zo sedimentov karbónskeho veku pri Dobšinej už pred rokmi učiteľ dr. Gustáv Melczer a neskôr hlavný banský geológ Gessel Sándor vyzbierali bohatú fosílnu faunu. Predstavovali ju najmä koraly, krinoidey, brachiopódy, lastúrniky, z trilobitov druh Griffithides Dobsiniensis a tiež množstvo drobných phillipsia pigidiuma. Na základe predbežných odborníkov Ondreja Semsey a Karola Pappa z brachiopód prevládajú predovšetkým Productus punctatus MARTIN var. elegans M´COY a Spirifer striatus MARTIN a v dobšinských sedimentoch tieto patria do spodnej časti vrchného karbónu.

Originály vzoriek fosílnej fauny, ktorých nákresy tu uvádzame, sú z najväčšej časti uchovávané v ústave geopaleontológie vysokej školy v Budapešti a zozbieral ich učiteľ Gustáv Melczer. Významné vzorky našli aj  vysokoškolský učiteľ dr. Anton Koch, mimoriadny učiteľ dr. Imrich Lőrenthey a hlavný banský geológ Alexander Gesell. Okrem toho je časť vzoriek uchovávaná aj v geologickom ústave vysokej školy vo Viedni.

V ďalšom uvádzame nákresy jednotlivých druhov fosílií s ich stručným opisom bez nároku na podrobnosti odborného hodnotenia.

Záverom uvádzame prehľad druhov fosílií okolia Dobšinej v zmysle vtedajšieho poznania

Dobšinská karbónska fosílná fauna pozostáva z nasledovných druhov:

Griffithides  cf.  minor,  Woodw.  em.  Frech.

Griffithides  dobsinensis,  Illés.

Euphemus  Orbignyi,  Portl.

Murchisonia Kokeni,  nov.  nőm.

Euomphalus  (Strapáróllus) cf.  grandis,  Kon.

« pentangulatus,  Sow.

Myalina ampliata,  Ryckh.  var.  nov.  pannonica

Aviculopecten  sp.  ex  aff.  A. granosus,  Phill

« Hoernesianus,  Kon.?

Edmondia cf.  anodonta,  Kon.

Sanquinolites  sp.  aff.  S. parvulus,  Kon.

Solenomya sp.  ind.

Spirifer striatus,  Mart.  typ.

« « var.  Sowerbyi, Kon.

« integricosta, Phill.

« trigonalis, Mart.

« bisulcatus,  Sow.

« duplicicosta,  Phill.

Spiriferina octoplicata, Phill.

Retzia (Trigeria) radialis, Phill.

Athyris Roissyi, L’Ev.

Productus punctatus,  Mart.

« semireticulatus,  Mart.

« cormgatas,  M’Coy.

Productus  scabriculus, Mart.

Orthothetes crenistria,  Phill.  sp.

« radialis,  Phill.

Crinoidea kocsánok

Bryozoa maradványok

Cyathophyllum pannoniam,,  Phill.  sp.

Zaphrentis cf.  intermedia,  Kon.

Asterocalamites  sp.

S použitím zdrojov:

Rozložník, O. – Hunsdorfer, E. (ed.): Banské mesto Dobšiná, Košice, 2008, 77-80

Frech, F.: A  TENGERI  EREDETŰ  KARBON  MAGYARORSZÁGON (Karbón morského pôvodu v Maďarsku), FÖLDTANI KÖZLÖNY,  XXXVI.  KÖTET, 1906. JANUÁRIUS-MÁRCZIUS, 1-3.  FÜZE

spracoval Ing. Mikuláš Rozložník