DOBŠINÁ od Dobšinčana

Baníctvo bolo pre ľudskú spoločnosť cestou pre jeho pokrok a to nie iba pre získavanie nerastných surovín, ale aj  pre jeho vplyv na vývoj rôznych nástrojov, ale i zbraní, šperkov a dnešnej technickej úrovne vôbec.  Málokto si je dnes vedomý toho, že vysoká úroveň dnešného životného diania má svoje korene v baníctve, pretože, bez nerastných surovín, by sa ľudstvo nedostalo na dnešnú technickú a kultúrnu úroveň.

V jednotlivých regiónoch, kde sa vykonávala banská činnosť a  ťažili sa nerastné suroviny, boli v činnosti banské súkromné, mestské a štátne podniky zamestnávajúce baníkov. Ich ťažká a zdraviu škodlivá práca hlboko v podzemí bola a je  mimoriadne nebezpečná. Vysokú mieru tohto nebezpečenstva práce v bani, kde dochádzalo k ťažkým, často i smrteľným úrazom, sa baníci snažili zmierniť tým, že si zakladali dobrovoľné banícke spolky a banícke bratské pokladnice. Tieto boli ich spoločenskou komunitou, ktorá mala svoje pravidlá stanovené hlavne pre prácu, ale i pre zábavu a výpomoc pre svojich členov v rôznych životných ťažkostiach.

Podmienky v jednotlivých banských strediskách boli rôzne, čo vyvolalo potrebu stanoviť a zjednotiť miestne pravidlá a „pracovné poriadky“.  Prvým počinom na území banského mesta Dobšiná bola skutočnosť, keď 21. septembra 1683  mestská rada ustanovila poriadok pre miestne bane a hámre, ktorý sa stal dobrým základom umožňujúcim charakterizovať banský a železiarsky priemysel vtedajšej doby.    

Poriadok sa okrem pracovných podmienok zaoberal aj vzájomnými sociálnymi vzťahmi medzi obyvateľstvom. Podnet k jeho prijatiu bol vyvolaný niekoľkými poprednými staršími baníkmi a hutníkmi požívajúcimi všeobecnú úctu. Predkladatelia poriadku predstúpili pred mestský súd a požiadali v mene všetkých o dovolenie založiť „čestné združenie“ pod názvom „Bratstvo“, s cieľom predovšetkým zabezpečiť dodržiavanie pracovnej morálky a poskytovanie finančnej podpory členom v prípade vzniku neočakávanej tragickej udalosti. Tento poriadok predstavuje ojedinelý verejný dokument a je cenným  poznatkom o pracovných a sociálnych vzťahoch  a vzájomných spoločenských pomeroch medzi ľuďmi, ktoré v tejto dobe v baníctve a hutníctve vládli.

Zakladanie baníckych spolkov a pokladníc v banských oblastiach vtedajšieho Uhorska malo rozličný priebeh a tak zákonite v priebehu času, došlo aj k snahe ich zjednocovaniu. Hlavný komorný gróf banských miest Krištof Rappach,  na základe vzniknutých sťažností, vykonal šetrenie stavu banských pokladníc a 18. januára 1600 vydal pravidlá pre banské pokladnice. Tieto sa potom na dlhú dobu stali základom pre hospodárenie banských pokladníc.

Na území Slovenska sa v tomto období bratské pokladnice vyvíjali veľmi rôzne. Väčšinou to boli pokladnice pre jednu prevádzku, iba tam, kde mal viacej prevádzkarní  jeden vlastník, boli spoločné. Dávky a práva, ale aj príspevky boli tiež rôzne. Veľkou nevýhodou bolo, že nároky voči pokladnici boli viazané na službu v tej – ktorej prevádzke  a tak pri prechode člena stratil tento svoje nadobudnuté práva a nároky.   Jediným zákonným podkladom bolo ustanovenie všeobecného banského zákona, ktorý začal platiť v roku 1854. Tento banský zákon ustanovil povinnosť každému podnikateľskému subjektu založiť spoločnú banskú pokladnicu. V roku 1854 došlo v dôsledku nového všeobecného banského zákona ku zmene stanov bratských pokladníc. Bratské pokladnice tak dostali právny podklad, jednotu stanov a správy bratských pokladníc. Každý baník pri prijatí do práce bol povinný stať sa členom bratskej pokladnice a platiť vymerané príspevky. Zákon stanovoval spôsob vedenia matrík členov bratskej pokladnice,  výšku príspevkov a spôsob ich odovzdávania,  smernice pre určovanie výšky podpôr, podmienky nadobudnutia práva na podporu a stratu tohto práva,  spravovanie majetku bratskej pokladnice, vedenie a kontrolu účtov,  podiel baníkov na správe majetku a účtovaní bratských peňazí,  vzájomný pomer viacerých spojených bratských pokladníc a spôsob ako sa má naložiť s majetkom bratskej pokladnice po zániku banského podniku. Štátny dozor nad bratskými pokladnicami patril banským kapitánom. Banský kapitanát viedol evidenciu o bratských pokladniciach svojho obvodu. Bratské pokladnice mu podávali hlásenia o personálnych zmenách.

Žiaľ, momentálne nemáme prehľad o podrobnostiach vývoja a činnosti pokladnice v období po roku 1854 na území mesta, ale dokument, o ktorom je nasledujúce pojednanie, dosvedčuje, že v roku 1913 boli vtedy platné zásady spoločenskej pokladne pokladané, pre rôzne dodatky, za neprehľadné a zložité a tak jej vedenie rozhodlo o ich revízii, aktualizácii a dôslednom prepracovaní. Takto vzniknuté stanovy, boli s pripomienkami schválené Uhorským kráľovským banským kapitanátom v Spišskej Novej Vsi dňa 4. 4. 1914 a vydané tlačou.

Obálka a úvodná strana stanov dobšinskej všeobecnej spoločenskej pokladnice (tlač Tlačiareň Dobšiná a vidiek, účastinárska spoločnosť v roku 1914)

V roku 1913, po zhodnotení vtedy platných stanov spoločenskej pokladnice, bolo rozhodnuté o ich prepracovaní a tak, po schválení v nasledujúcom roku, mohli nadobudnúť účinnosť.

Stanovy dobšinskej všeobecnej spoločenskej pokladnice, spracované v paragrafovom znení, pozostávajú zo 48. paragrafov a schvaľovacej doložky a sú vytlačené v maďarskom jazyku.

V ďalšom predkladáme podstatnejšie časti textu stanov, preložené do slovenského jazyka, nejedná sa teda o doslovný preklad.

Dôvody aktualizácie stanov sú uvedené vo všeobecných ustanoveniach (& 1). Keďže doterajšie stanovy, boli pre množstvo rôznych dodatkov neprehľadné a niektoré nové nariadenia si tiež vyžadovali aktualizáciu, vedenie pokladne sa rozhodlo riešiť nedostatky ich dôsledným prepracovaním.

Účelom spoločenskej pokladnice, so sídlom v meste Dobšiná, je pomáhať tým členom a ich rodinným príslušníkom, ktorí sú na pomoc odkázaní a to nasledovne (& 2):

• poskytovať podpory pri chorobe a pohrebe
• poskytovanie dôchodkov invalidným členom , ich vdovám a výchovné príplatky sirotám
• starať sa o zakladanie a rozvoj humanitárnych a duchovných výchovných zariadení pre svojich členov v závislosti od možností disponovateľného majetku spoločenskej pokladnice
• úrazové poisťovanie svojich členov

Pre splnenie uvedených úloh, mala spoločenská pokladnica tri oddelenia: dôchodkové, nemocenských dávok  a úrazového poistenia. Každé oddelenie viedlo samostatné účtovníctvo.

Nasledujúce ustanovenia sa zaoberajú imaním spoločenskej pokladnice a nárokmi.

Akýkoľvek majetok spoločenskej pokladnice, získaný akýmkoľvek spôsobmi, navždy predstavuje nedeliteľné a nedotknuteľné vlastníctvo (& 3). Na pôžitky, poskytované pokladnicou, za žiadnych okolností, nemá nikto právo, okrem riadne platiacich jej členov.

Nároky, vzniknuté na základe týchto stanov, sú neprevoditeľné, nemožno ich dávať do zálohy, ani si ich privlastňovať (& 4).

V zmysle ďalšieho ustanovenia, je spoločenská pokladnica činná dovtedy, kým má riadne platiacich členov. V prípade ukončenia jej činnosti, sú získané práva a nároky zabezpečené. Prípadný zostatkový majetok po vysporiadaní nárokov je všeobecným záujmom mesta Dobšiná (& 5).

Členmi spoločenskej pokladnice môžu byť:

1. všetci robotníci, dozorcovia, banskí majstri baní a huty vo vlastníctve mesta Dobšiná, ktorí dovŕšili 16 rokov veku a nie sú starší ako 45 rokov
2.  robotníci, dozorcovia a vrchní strážcovia účastinárskej spoločnosti J. Karol Sárkány a dediči, ako aj členovia železiarne Concordia Štítnik, ktorí v zmysle odseku č. 79 zápisnice z 13. septembra 1913, boli už predtým evidovanými členmi pokladnice, majú zachované všetky dávky a získané práva a môžu ostať aj naďalej členmi, za predpokladu, že zaplatia príspevky. V zmysle uvedenej zápisnice, od 13. septembra 1913, zo strany účastinárskej  spoločnosti, nebudú prijímaní noví členovia.    
3. Poznamenáva sa, že uvedená účastinárska spoločnosť dlhuje zaplatiť 20% hodnoty pracovnej dane za každého robotníka.
4. Podľa uvedeného, pracovníci účastinárskej spoločnosti, od 1. januára 1914, môžu byť členmi iba dôchodkového zabezpečenia.
5. každý dobšinský občan, ktorý nie z vlastnej viny, odišiel zo služieb družobných banských závodov, alebo je nezamestnaný pre nedostatok pracovných príležitostí, a to či baník, dozorca, banský strážca, hutný robotník, uhliar z Dobšinej, alebo pracuje v inej banskej a hutníckej oblasti uhorskej vlasti
6. každý robotník, dozorca resp. podúradník pracujúci v baniach a hutách, nachádzajúcich sa v chotári mesta Dobšiná, bez rozdielu, či sú príslušníkmi mesta, alebo nie
7. banskí pracovníci železiarní, patriacich k fideikomisu kniežaťa Ferdinanda Szász-Coburga, prípadne jeho právnym nástupcom

Každý člen spoločenskej pokladnice, po prijatí, dostane členskú knižku, v ktorej sa budú evidovať vyplatené príspevky a poskytnuté pôžitky (§ 6).

Členstvo v spoločenskej pokladnici sa začína dňom vstupu, za podmienky, že sa menovaný preukáže potvrdením služobného lekára, alebo jeho zástupcu o tom, že je zdravý a zaplatil prijímací poplatok.

Každý, riadne prijatý člen do spoločenskej pokladnice, musí mať najmenej 16 rokov a najviac 45 rokov.

Osoby, vo veku pod 16 rokov, alebo nad 45 rokov,  môžu byť členmi iba nemocenského a úrazového oddelenia.

Žiadny člen nemá právo ani nárok žiadať späť už zaplatené príspevky.

Každé uskutočnené prijatie je neplatné, ak sa zistia pochybné udalosti, alebo zatajenie choroby či telesného postihnutia.

V ďalšom odseku stanovy, podľa príslušnosti členov k zamestnávateľovi, vymenúvajú lekárov, od ktorých zdravotné potvrdenia, pokladnica uznáva (& 7).

Každý, kto bol prijatý za člena spoločenskej pokladnice, ostáva ním dovtedy, kým sa zdržuje na území uhorskej vlasti a riadne platí členské príspevky, alebo dôveryhodne preukáže svoju nespôsobilosť, alebo sa naň vzťahujú ďalšie ustanovenia.  

Ďalej sa stanovy zaoberajú nespôsobilosťou členov platiť členské príspevky, vymenovávajú tri prípady možnej neschopnosti, a to za obdobie najviac dvoch mesiacov s návratom do práce, ďalej za obdobie vojenskej služby a nedostatku pracovných možností v trvaní viac ako súvislých troch mesiacov. Člen môže potom uhradiť príspevky, prípadne úroky, v opačnom prípade nezaplatenie bude mať vplyv na stanovenie dôchodku (& 9).

Ak člen zmení zamestnanie, je vyradený z evidencie, ale na vysporiadanie má nárok iba ak bol členom najmenej po dobu desiatich rokov. Suma na vysporiadanie sa stanovuje na 25% zo súčtu ním zaplatených príspevkov. Členovia, ktorí  budú pokračovať v zamestnaní nesúvisiacim s baníctvom, ale nemajú ešte 10 rokov členstva, môžu sa do jedného roka vrátiť do zamestnania v baníctve, ak nie, budú z členstva vylúčení. Členovia, ktorí sú členmi 10-15 rokov, v prípade vyrovnania, majú tiež nárok na sumu 25%. Členovia nad 15 rokov, ktorí majú zamestnania nesúvisiace s baníctvom, môžu ostať naďalej členmi pokladnice (& 10).

Ak sa člen mieni vysťahovať z vlasti, môže predtým požiadať, aby ostal naďalej členom, za predpokladu, že členské príspevky bude pravidelne uhrádzať. Člen pokladnice, ktorý nedosiahol 40 rokov členstva, nemá nárok na dôchodok, ak je mimo uhorskej vlasti. Členovia, odchádzajúci z vlasti, v žiadnom prípade nemôžu zostať členmi nemocenského a úrazového oddelenia (& 11).

Stanovy ďalej určujú postup v prípade neplatenia členských príspevkov:                                                                 

• člen, ktorý bezdôvodne neplatí príspevok za tri po sebe nasledujúcich mesiacov, je vylúčený a stráca všetky nároky vzhľadom k pokladnici; ak by sa znovu rozhodol platiť, bude považovaný za nového člena
• ak člen, na základe falošného potvrdenia, alebo iným spôsobom podvedie pokladnicu, na základe rozhodnutia výboru pokladnice, mu budú odobraté všetky nároky (& 12).

Spoločenská pokladnica vedie matričnú knihu, kde sa zaznamenávajú údaje o každom členovi: meno a priezvisko, vek, rodinné pomery (slobodný, ženatý, vdova a. i.), dátum vstupu, príslušnosť, zamestnanie, pracovisko, dátum a spôsob výstupu, odchod do dôchodku. Oznamovanie týchto údajov je povinnosťou všetkých nových členov, rovnako ako aj zamestnávateľov poskytovať tieto údaje pokladnici (& 13).

Členstvo v spoločenskej pokladnici sa rozdeľuje na skupinu členov vlastnej spoločenskej pokladnice a členov nemocenskej pokladnice.

Prevádzky, združené v pokladnici, platia v jej prospech, príspevky za svojich pracovníkov, vo výške 20% mesačne. Členovia, ktorí nie sú zamestnancami niektorej z týchto združených prevádzok, môžu si zachovať svoje členské práva, iba členstvom v dôchodkovom oddelení, za predpokladu platenia príslušných členských príspevkov.

Členovia vlastnej spoločenskej pokladnice, zamestnaní v prevádzkach združených v pokladnici, sa zaraďujú do troch kategórii:

1. do prvej kategórie patria tí, ktorí mesačne platia dôchodkovému oddeleniu 2,55 korún, 1,20 korún nemocenskému oddeleniu a zamestnávateľ 20% t. j. 75 halierov; spolu tak platia mesačne 4,50 korún  
2. do druhej kategórie patria tí, ktorí mesačne platia do  dôchodkového oddelenia 1,60 korún, 90 halierov do nemocenského oddelenia a 20% príspevok zamestnávateľa t. j. 50 halierov, spolu 3 koruny mesačne
3. do tretej kategórie patria členovia, ktorí mesačne platia 1,30 korún do dôchodkového oddelenia, 60 halierov na nemocenské a 20% príspevok zamestnávateľa t. j. 40 halierov; spolu 2,30 korún mesačne. Členovia vlastnej spoločenskej pokladnice, ktorí nie sú zamestnaní v niektorej zo združených prevádzok pokladnice, sa zaraďujú do nasledovných kategórií:
4. do I. kategórie patria členovia, ktorí mesačne platia 3,30 korún
5. do II. kategórie patria členovia, ktorí mesačne platia 2,10 korún
6. do III. kategórie patria členovia, ktorí mesačne platia 1,70 korún dôchodkovému oddeleniu

Zhromaždenie  „volených mužov“ (Wahlmänner) môže svojim rozhodnutím upraviť výšky týchto príspevkov a to v rámci jednotlivých ustanovení týchto stanov.

Pracovníci, ktorých prevádzky združené v pokladnici, zamestnávajú dočasne na krátku dobu (napr. nádenníci), a robotníci ktorí nedosiahli 16 rokov veku, alebo sú starší ako 45 rokov, môžu byť členmi iba nemocenského oddelenia.

Členovia nemocenskej pokladnice majú nárok iba na takú pomoc, ktorá im prislúcha ako členom a to: nemocenské dávky, podpory pri pohrebe a úrazové poistenie. Členovia nemocenskej pokladnice platia členský poplatok vo výške 1,20 korún a ich členstvo pri prípadnom odchode zo zamestnania zaniká. Pokladnica pre týchto členov  vedie samostatnú matričnú knihu, kde eviduje najmä meno a priezvisko člena, mená manželky a detí, miesto narodenia a pracovné zaradenie (& 14).

Spôsob platenia príspevkov do pokladnice (& 15):

1. Zaplatenie príspevku určeného stanovami:  Vedúci prevádzok, vymenovaných v stanovách, podľa členstva v jednotlivých kategóriách, pri výplate mzdy zrazia členom príslušný členský poplatok a najneskôr koncom každého štvrťroka ho odvádzajú do pokladnice, spolu so zoznamom členov, číslami ich členských knižiek a výškou príspevku; zároveň zaznamenajú výšku zrazeného príspevku do členských knižiek každého člena, alebo pri vyúčtovaní každoročne odovzdajú všetky členské knižky na kontrolu pokladnici. Za zrážku členských príspevkov a za ich včasné a bezchybné odovzdanie do pokladnice, sú zodpovední vedúci jednotlivých prevádzok združených v pokladnici, podľa stanov ktorej je možná aj iná úprava.
2. Zaplatenie prijímacieho poplatku podľa príslušnosti k zamestnávateľom jednotlivých prevádzok
3. Zaplatenie poplatku pri ženbe podľa príslušnosti k jednotlivým prevádzkam; až do jeho uhradenia sa bude člen považovať za slobodného a jeho príbuzní nebudú mať nijaký nárok voči pokladnici

Príjmy dôchodkového oddelenia spoločenskej pokladnice tvoria (& 16):

1. vstupný príspevok, ktorý je v kategórii I. 6 korún, v kategórii II. 4 koruny a v kategórii III.  3 koruny  
2. členské príspevky v zmysle stanov
3. disciplinárne peňažné pokuty udelené podľa jednotlivých paragrafov stanov
4. úroky zo základného imania
5. cenné papiere a výnosy z nehnuteľností
6. prípadné dary a nadácie
7. poplatky pri ženbe členov, ktoré predstavujú 10 korún na člena; od poplatku sú zbavení iba členovia, ktorí si za manželku vezmú penzionovanú  vdovu
8. prevádzky, združené v pokladnici, ako zdaňovatelia, hradia mzdy lekárov a platia za svojich členov 20% príspevok

Príjmy nemocenského oddelenia pokladnice tvoria:

1. členské príspevky určené stanovami
2. doplňujúci príspevok od prevádzok združených v pokladnici vo výške 20%
3. prípadné dary a nadácie    

Podpory spoločenskej pokladnice pri nemoci členov, udáva & 17 stanov:

Členovia, pracujúci v prevádzkach vymenovaných stanovami, ktorí majú bydlisko na území baní a hút alebo vo vzdialenosti najviac 20 km od nich, majú v prípade choroby alebo úrazu nárok na ošetrenie závodným lekárom, alebo jeho zástupcom.

Ak sa, podľa jeho názoru, preukáže, že liečenie si bude vyžadovať nemocničnú starostlivosť, musí s tým príslušný člen súhlasiť; v takom prípade nemocný člen nemá nárok na ďalšiu starostlivosť od pokladnice.

Ak člen odmietne zdravotnú starostlivosť určenú stanovami a zabezpečí si liečenie u iného lekára, je povinný vzniknuté výdavky s tým spojené, uhradiť z vlastných prostriedkov.

Členovia, ktorí vlastným jednaním si úmyselne spôsobia ujmu na zdraví, buď neúmerným požívaním liehovín, alebo zlou životosprávou, následkom čoho ochorejú,  a sú odkázaní  na liečenie, náklady si musia hradiť z vlastných prostriedkov a nemajú nárok na nemocenské dávky.

Bezplatná lekárska pomoc nesmie presiahnuť 20 týždňov.

Členovia, zamestnaní u vymenovaných prevádzok, majú nárok na nemocenské dávky, ak chorobu, bezprostredne po jej vzniku ohlásia a preukážu sa nálezom závodného lekára s tým, že nemoc bude trvať dlhšie ako 3 dni.

Nemocenské dávky sa začínajú vyplácať odo dňa ochorenia do doby vyliečenia, najdlhšie však za 20 týždňov.

Výška nemocenských dávok, za dobu prvých 36 dní choroby je pre členov I. kategórie 1 koruna a 20 halierov; pre členov II. kategórie 90 halierov/deň; pre členov III. kategórie 60 halierov/deň a pre členov oddelenia nemocenskej podpory 1 koruna denne.

Po uplynutí 36. dní nemoci do 20. týždňov trvajúcej choroby, sa nemocenské dávky vyplatia týždenne a to pre členov I. kategórie 6 korún týždenne; pre členov II. kategórie 4 koruny/týždeň; pre členov III. kategórie 3 koruny/týždeň a pre členov oddelenia nemocenskej podpory 5 korún týždenne.

Ak člen simulovaním choroby spôsobí spoločenskej pokladnici ujmu, bude s ním v zmysle stanov vedené pokračovanie a je povinný vrátiť už vyplatené nemocenské dávky.

Zhromaždenie volených mužov môže, za stanovených podmienok,  upraviť výšku nemocenskej podpory.

Nemocenské dávky vypláca mesačne pozadu pokladník spoločenskej pokladnice.

Podpory, pri pohrebe člena, sa poskytujú, ak jeho príbuzní dôveryhodne preukážu skutočnosť, nasledovne: členom I. kategórie 60 korún, členom II. kategórie 40 korún, členom III. kategórie 30 korún a členom oddelenia nemocenskej podpory 20 korún (& 18).

Stanovenie výšky dôchodkov a výchovného príplatku (& 19):

1. člen I. kategórie, po dosiahnutí 10 ročného členstva, má nárok na mesačný dôchodok vo výške 12 korún, ktorý sa každých 5 rokov zvyšuje mesačne o 3 koruny
2. člen II. kategórie, za rovnakej podmienky, má nárok na mesačný dôchodok vo výške 8 korún, ktorý sa každých 5 rokov zvyšuje mesačne o 2 koruny
3. člen III. kategórie, za rovnakej podmienky, má nárok na mesačný dôchodok vo výške 6 korún, ktorý sa každých 5 rokov zvyšuje mesačne o 1 korunu a 50 halierov
4. zákonitá vdova po zosnulom členovi, má nárok vo výške 1/4 zo sumy, ktorú by jej manžel dostával ako dôchodok
5. zákonitá sirota po členovi, do doby dovršenia 13. rokov, dostáva mesačne podporu 2 koruny, ak je sirotou po oboch rodičoch, 6 korún mesačne. Každý dôchodca, vdova dôchodkyňa a sirota dostane knižku, v ktorej sa evidujú vyplatené dávky.                                                                                                                                                           Ak pomery v spoločenskej pokladnici umožnia, tak od 1. januára 1916, bude výška dôchodkov upravená nasledovne:
6. člen I. kategórie, po započítaní 10 ročného členstva, dostane mesačný dôchodok vo výške 16 korún, ktorý sa každý rok bude zvyšovať o 80 halierov mesačne
7. člen II. kategórie, za splnenia tej istej podmienky, dostane mesačný dôchodok vo výške 10 korún a 66 halierov, ktorý sa každý rok bude zvyšovať o 53 halierov mesačne
8. člen III. kategórie, za splnenia tej istej podmienky, dostane mesačný dôchodok vo výške 8 korún, ktorý sa každý rok bude zvyšovať o 40 halierov mesačne
9. vdovy, po zosnulých členoch, dostanú dôchodok vo výške 1/3 zo sumy, ktorú by ako dôchodok poberal jej bývalý manžel

Sirotský výchovný príplatok aj po 1. januári 1916 ostáva nezmenený.

Dôchodok členov, postihnutých pri pracovnom nešťastí, dôchodok ich vdôv a výchovné príplatky sirôt, sa stanovujú v zmysle & 20 stanov nasledovne:

Člen, ktorý ešte nemá dosiahnutých 10 rokov členstva a je zamestnancom vymenovaných prevádzok združených v pokladnici, ak následkom pracovného nešťastia sa stane práce neschopným, dostane dôchodok podľa zodpovedajúcej kategórie.

Ak takýto člen dosiahol 10 rokov členstva, má nárok na dôchodok v I. kategórii vo výške 16 korún mesačne, ktorý sa každoročne zvyšuje o 80 halierov mesačne.

Členovia II. a III. kategórie, ktorí dosiahli 10 rokov členstva, pri odchode do dôchodku budú preradení do najbližšej vyššej kategórie.

Dôchodok vdovy, po takom členovi a výchovný príplatok pre siroty, sa stanovujú rovnakým spôsobom.

Nasledujúce ustanovenia sa zaoberajú osobitnými podmienkami pri odchode do dôchodku členov I. kategórie, možnosťou obmien spôsobu pri odchode do dôchodku v prípade ak člen platí príspevky do viacerých oddelení pokladnice, ako aj ostatnými podmienkami pri vzniku dôchodku.

Stanovy, sa v ďalšom (& 24), podrobne zaoberajú možnosťami, ako určiť, keď je člen pracovne a služobne nespôsobilý. Na základe lekárskeho posudku, vypracovaného stanoveným lekárom, rozhoduje komisia zložená zo štyroch zodpovedných mužov, volená vždy po dvoch rokoch na zhromaždení volených mužov.

Členovia nemajú nárok na dôchodok, ak si pracovnú a služobnú nespôsobilosť privodia sami a to následkom nadmerného užívania alkoholických nápojov, vyvolávaním bitiek a nevhodným správaním sa  alebo ak nedodržiavaním predpisov, sú ohrození nebezpečenstvom a nesnažili sa mu predísť (& 25).

Vdova, aby mohla dostávať dôchodok, je povinná k žiadosti o dôchodok, priložiť vyjadrenie príslušného duchovného, matričného úradu alebo miestnej vrchnosti, o tom, že posledné tri roky pred úmrtím manžela, žili v pokoji a v porozumení (& 26).

Dôchodcovia, vdovy a siroty sú povinné pôžitky preberať osobne, prípadná poverená osoba sa pri ich preberaní musí preukázať potvrdením od príslušného duchovného, matričného úradu alebo od príslušnej miestnej vrchnosti.

Dôchodky a výchovné príplatky vypláca pokladník spoločenskej pokladne mesačne vopred, čo zapisuje do knižky príslušného  oprávneného člena.

Evidenciu, mužov v dôchodku, vdov a sirôt, na základe zápisničného rozhodnutia  výboru spoločenskej pokladnice, vykonáva zapisovateľ v osobitnej knihe, kde sa uvádzajú všetky stanovené dáta o jednotlivých členoch (&& 27-29).

Vyplácanie dôchodkov v zmysle (& 30) možno zrušiť iba na základe zápisničného rozhodnutia výboru a to ak:

1. člena v dôchodku, lekár, stanovený v zmysle stanov, prehlási, že sa stal práceschopným
2. člen v dôchodku nemá rodinu a žije nemravným a ľahostajným spôsobom
3. ak vdova v dôchodku nemá dieťa, na ktoré by poberala výchovný príplatok a žije nemravným životom

Sirotám, v žiadnom prípade, nemožno vziať výchovný príplatok.

Stanovy ďalej určujú spôsob uplatňovania výchovného príplatku pre siroty, upravujú postup v prípade, ak sa dôchodca ožení, alebo vdova sa vydá a to raz alebo opakovane, ako aj možnosťami úpravy výšky dôchodkov a výchovného príplatku (& 31-35).

Závažné sú ustanovenia upravujúce prevádzku spoločenskej pokladnice.

Výkonnými orgánmi spoločenskej pokladnice sú:

1. zhromaždenie „volených mužov“
2. výbor pokladnice

Zhromaždenie „volených mužov“ zvoláva spravidla ročne predseda výboru pokladnice, v prípade vzniku osobitných podmienok zvoláva mimoriadne zhromaždenie. Pozvánku na konanie zasadania, spolu s jeho programom, je potrebné doručiť účastníkom 14  dní vopred a súčasne aj vyvesiť na stanovených miestach.

Zhromaždenie „volených mužov“ zahrňuje:

1. 40 „volených mužov“, ktorých na 3 roky, prostredníctvom volených lístkov, volia členovia pokladnice I. a II. kategórie
2. vyslancov, v stanovách vymenovaných podnikov; každý podnik, ktorý ak má zo svojich zamestnancov aspoň 12 členov pokladnice, vysiela jedného zástupcu; ostatné podniky, ktoré zamestnávajú najmenej 12 členov môžu tiež vyslať jedného zástupcu; ak má podnik viacej ako 50 členov pokladnice,  má právo vyslať dvoch zástupcov; výkon volebného práva je určený stanovami
3. predsedu spoločenskej pokladnice a jeho zástupcu

Predseda pokladnice a jeho zástupca navždy predsedá zhromaždeniu „volených mužov“ a výboru.

Zhromaždenie 40. „volených mužov“ pri voľbe rozhoduje všeobecnou väčšinou hlasov prítomných členov, pri rovnakom počte hlasov rozhoduje názor predsedu (& 37).

Úlohy zhromaždenia „volených mužov“ sú:

1. voľba predsedu výboru spoločenskej pokladnice a jeho zástupcu
2. voľba vybraných členov spoločenskej pokladnice a ich náhradníkov; volí sa 6 vybraných členov a 4. náhradníkov na dobu dvoch rokov
3. voľba spoločenského (bratského) otca
4. voľby výboru pre správu dôchodkov
5. voľba kontrolného výboru pre účtovníctvo
6. rozhodovanie o členských príspevkoch, nemocenských dávkach, výchovných príplatkov a zmene ich výšok
7. rozhodovanie o zmene stanov s návrhom na ich úpravu
8. rozhodnutia pre výbor pokladnice vo veciach jej vedenia

Zhromaždenie vedie predseda výboru pokladnice alebo jeho zástupca; ak by boli obaja neprítomní, nahradí ich najstarší člen výboru. Zhromaždenie „volených mužov“ je uznášania schopné ak je prítomných najmenej tretina členov; v opačnom prípade je potrebné do 4. týždňov zvolať nové zhromaždenie. Rozhodnutie zhromaždenia je platné ak ho schváli všeobecná väčšina voličov, v prípade rovnosti hlasov rozhoduje názor predsedu.

Zhromaždenie môže rozhodovať iba vo veciach, ktoré boli členom „volených mužov“ predom doručené v programe. Rozhodnutia zhromaždenia „volených mužov“ sa evidujú v zápisnici (& 38).

Výbor spoločenskej pokladnice tvorí:

1. predseda pokladnice alebo jeho zástupca
2. 12 volených členov v podľa stanov

      Členom výboru sa môže stať každý, kto dovŕši 25 svojho veku, žije bezúhonným životom a ovláda čítať a písať.

Výbor sa spravidla schádza raz mesačne, má však právo, v prípade potreby, zvolať zadania častejšie.

Výbor je uznášania sa schopný, ak členov pozve na schôdzu aspoň dva dni vopred a účasť záväzne prisľúbi aspoň 6 jeho členov.

Ak sa nezúčastní dostatočný počet členov, do jedného týždňa sa musí zvolať nová schôdzka, ktorá bez ohľadu na počet prítomných je uznášania sa schopná. Uznesenia výboru musí schváliť nadpolovičná väčšina členov, v prípade rovnosti hlasov, rozhoduje predsedajúci.

Schválené uznesenia, priebeh jednania, zoznam prítomných sa uvádza v zápisnici zo schôdze, ktorú popisujú všetci prítomní.

Členovia výboru svoju činnosť vykonávajú zadarmo.

K povinnostiam výboru patria:

1. prijímanie členov pokladnice  
2. dohľad nad pravidelným platením príspevkov
3. rozhodovanie vo veciach  ukladania imania pokladnice tak, aby bolo bezpečné a výnosné
4. výber pomocníkov pokladnice
5. kontrola dodržiavania režimov pri nemoci, dôchodku, ovdovení a výchove sirôt
6. výber pokladníka, pokladníka, zapisovateľa, prípadne iného úradníka, ich presuny do inej funkcie a stanovovanie ich mzdových náležitostí
7. najmenej štvrťročná kontrola stavu spoločenskej pokladne a účtovnej evidencie, predkladanie jej záverov a štatistických výkazov zhromaždenie „volených mužov“. Ročné zúčtovania schvaľuje komisia pozostávajúca zo 4. členov volených mužov a 4. delegátov podnikov, spolu 8 členov komisie volených zhromaždením  „volených mužov“, schválených väčšinou prítomných
8. realizácia vlastných uznesení a uznesení zhromaždenia  „volených mužov“
9. ostatné potrebné činnosti neuvedené v uzneseniach zhromaždenia alebo predsedu; výbor dohliada aj na morálne správanie sa svojich členov, dodržiavanie zaužívaných zvyklostí a sviatkov, čo v prípade nespôsobného chovania sa, nielen trestá, ale môže udeliť aj peňažnú pokutu vo výške do 20. korún, ktorá je príjmom pokladne.

Výbor je, z hľadiska plnenie vlastných povinností a povinnosti úradníkov zodpovedný aj materiálne.

Všetky uznesenia a rozhodnutia výboru sa vydávajú písomne a možno sa proti nim odvolať do 15. dní na prvostupňový banský úrad (& 40).

Bratský (spoločenský) otec

Zhromaždenie  „volených mužov“ volí bratského (spoločenského) otca, ktorého poslaním je sprostredkovať  styk výboru s členmi pokladnice; môže sa zúčastňovať výborových schôdzí a v prípade potreby môže byť aj  peňažne odmeňovaný (& 41).

Predseda spoločenskej pokladnice

Je povinný viesť,  organizovať, kontrolovať všetky úlohy spoločenskej pokladnice a zhromaždenia „volených mužov“; ďalej   zvolávať zasadania výboru, stanovovať ich program, predsedať zhromaždeniu a schôdzkam; zodpovedá za správne vyhotovenie zápisníc z jednaní; kontroluje evidenciu iných dokladov pokladnice.

Predseda kontroluje každú finančnú operáciu napr. výplaty nemocenského, dôchodkov, výchovných príplatkov, faktúry od lekárov atď., realizácie ktorých overuje svojim podpisom. Má právo pri pochybných voľbách zvolávať nové zhromaždenie a žiadať aj účasť zástupcov banskej vrchnosti. Predseda  reprezentuje vedenie spoločenskej pokladnice voči tretím  osobám (& 42).

Pokladník a zapisovateľ spoločenskej pokladnice

Pokladník a zapisovateľ musia dokonale ovládať vedenie pokladne a účtovníctvo. K ich povinnostiam patrí, v zmysle pokynov výboru, zostavovanie pokladničných a účtovných výkazov a dôsledné vedenie matričnej knihy  spoločenskej pokladnice, knihy dôchodkov a iných. Všetky písomnosti spoločenskej pokladnice musia byť uložené v osobitnej skrini. Za správnosť vedenia pokladne zodpovedá pokladník a za správne  a bezchybné záznamy zapisovateľ. Uzávierky pokladne a kontrolu jej stavu, vykonáva pokladník za účasti jedného člena výboru (& 43).

Firemní lekári

Sú povinní zodpovedne vykonávať zdravotné prehliadky prijímaných členov; humánne a racionálne liečiť nemocných; dôsledne vykonávať prehliadky dôchodcov a na základe tohto vyhotovovať reálne nálezy; presne stanovovať dátumy ochorení a vyliečení a ich bezodkladné doručovanie výboru spoločenskej pokladnice (& 44).

Zmierovací súd

Na vyriešenie, prípadných nezrovnalostí pri činnosti spoločenskej pokladnice, sa z prípadu na prípad ustanovuje štvorčlenný zmierovací súd, ktorý si zo svojho stredu volí predsedu; súd rozhoduje súhlasom nadpolovičnej väčšiny, v prípade rovnosti hlasov  rozhoduje názor predsedu. Zo štyroch členov, dvoch určuje výbor a dvoch sťažovateľ (& 45).

Úradný dozor

Na spravovanie spoločenskej pokladnice, predovšetkým na správne nakladanie s jej imaním, dohliada uhorská kráľovská banská vrchnosť.

Predseda spoločenskej pokladnice je oprávnený, zistené prípadné rozhodnutia poškodzujúce pokladnicu, nahlasovať príslušnej banskej vrchnosti.

Banská vrchnosť je oprávnená prezerať všetky evidenčné knihy, účtovníctvo a iné doklady, kontrolovať pokladňu, vydávať svoje stanoviská k uzneseniam zhromaždenia a schôdzí.  Proti jej uzneseniu sa možno, do 30. dní od doručenia, odvolať na finančné ministerstvo uhorského kráľovstva.         

Vrchnosť si môže vyžiadať zvolanie zhromaždenia „volených mužov“  a schôdzí výboru, v prípade odmietnutia má právo ich zorganizovať a prevziať ich vedenie.

Ak by výbor, v prípade časovej tiesne alebo z iného dôvodu, z hľadiska spravodlivosti vydal uznesenie, ktoré by úplne nezodpovedalo stanovám, možno ho považovať za účinné iba ak ho schváli prvostupňová banská vrchnosť (& 46).

Zmeny stanov

Tieto stanovy možno v budúcnosti zmeniť a to na základe  rozhodnutia zhromaždenia „volených mužov“ a schválení príslušnej uhorskej banskej vrchnosti, ak s tým súhlasia ¾ voličov zhromaždenia „volených mužov“ a ¾ zúčastnených vyslancov (& 47).

Tieto stanovy nadobudnú účinnosť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po schválení banskou vrchnosťou a zároveň strácajú platnosť všetky doterajšie stanovy a ich dodatky (& 48)

V zmysle uznesenia zhromaždenia „volených mužov“ konaného dňa 14. decembra 1913 v Dobšinej.

Andrej Fábry

predseda spoločenskej pokladnice

Koloman Benedicty                Ján Szikora

Samuel Klein                    Ondrej Wagner

Jakub Kirschner             Andrej Pellionisz

Matiáš Klauszman

Schvaľovací dodatok č. 900/1914

Stanovy spoločenskej pokladnice, doručené pod č. 1728/1913 schvaľujeme rozhodnutím banskej vrchnosti s nasledovným pripomienkami:

& 7....... úprava štylizácie

& 14......chybne 2,20 korún, ma byť 2,10 korún

& 20......zmena štylizácie

Banský kapitanát uhorského kráľovstva

Spišská Nová Ves 4. apríla 1914

Weisz, banský kapitán

Záverom k uvedenému sa žiada povedať niekoľko skutočností. S prihliadnutím k nastávajúcim udalostiam doby, je otázne ako a či vôbec boli tieto stanovy používané. Keďže v nasledovnej dobe došlo aj k zmene štátoprávneho usporiadania, samozrejme malo to vplyv aj na túto oblasť. Po uplynutí určitej doby, v roku 1923 vyšiel zákon, podľa ktorého sa mali všetky bratské pokladnice na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi zlúčiť do jednej spoločnej revírnej bratskej pokladnice pre Slovensko a Podkarpatskú Rus so sídlom v Bratislave. Táto bola zrušená koncom roka 1940. Po uplynutí nepokojných časov tejto doby došlo k ďalším zmenám.

Zostavil Mikuláš Rozložník, Košice 09/2022