Čo napísali o Dobšinej v roku 1727 ?
V meste Braunschweig, ktoré leží v Dolnom Sasku (Nemecko), bola v roku 1727 vydaná kniha Franza Ernsta Brückmanna (27. 9. 1697 – 21. 3. 1753). Jej autor, získal v roku 1721 kvalifikáciu lekára, ale bol aj mineralógom a zaoberal sa tiež históriou prírodných vied so zameraním na mineralógiu a botaniku. Kniha, s peknou grafickou úpravou úvodnej stránky, je v nemčine a čiastočne v latinčine, písaná starým ozdobným písmom. Úvodná stránka obsiahle informuje o obsahu knihy a jej prepis je nasledovný:
Magnalia Dei in locis subterraneis oder Unterirdische Schatz-Cammer aller Königreiche und Länder, in ausführlicher Beschreibung aller, mehr als MDC. Bergwercke durch alle vier Welt-Theile, welche von Entdeckung derselben bis auf gegenwärtige Zeit gebauet worden und noch gebauet werden; in was Stand sie jemahls gewesen und wie sie jetzo beschaffen; was vor Ertze, Steine und Berg-Arten aus solchen jemahls gewonnen und noch zu Tage ausgefördert werden; nebst Anmerckung aller derjenigen Länder und Oerter, wo Edelgesteine zu finden, in geographischer Ordnung und einigen Kupffer-Figuren zu besichtigen dargestellet von Francisco Ernesto Bruckmann, med. doct. acad. caesar nat. curiosor et soc. reg. Prus. Scient. Colleg. et pract.
Braunschweig MDCCXXVII.
Vo voľnom preklade:
Mocné skutky božie, alebo podzemná komora pokladov všetkých kráľovstiev a krajín v podrobnom opise všetkých viac ako dobrodružstiev v prírode. Bane vo všetkých štyroch svetadieloch, ktoré boli otvorené až do súčasnosti, a ktoré ešte budú otvorené; aký bol ich bývalý stav a ako sú teraz usporiadané; a čo sa z vyťažených rúd a hornín získava; s poznámkami o všetkých krajinách a miestach usporiadaných v zemepisnom slede, kde sa nachádzajú drahé kamene a zobrazenia jednotlivých tvarov výskytu medi.
Text o Dobšinej sa nachádza na stranách 260 – 261 v kapitole opis všetkých baní v Európe:
„Názov mesta sa udáva v troch podobách, ako „Topšin, Topšau a Dobšina“ (Topschin, Topschau, Dobschina), s konštatovaním, že ide o banské mesto, ktoré leží v údolí medzi dvomi vysokými vrchmi, od čoho dostalo aj svoje meno. Ak sa totiž z vrchov pozeráte na dno údolia s mestom, vyzerá, ako by toto ležalo v hrnci (Topff – Topschau). Preto je aj na symbole mesta zobrazený muž ako pozerá do hrnca, čo je tiež možno vidieť na orgáne v kostole. Sú tu pekné bane, kde sa získava meď a železo. Z mineralogického hľadiska je veľmi pekný drobno ihličkovitý čierny limonit (schwartze Glass-Kopff). Nachádza sa tu aj vysoká pec, ktorú dal postaviť terajší podžupan Pavol Lányi (Paul Lany). V celom Uhorsku okrem nej nie je žiadna iná.
Nachádzajú sa tu aj „hniezda“ rumelky (Cinnober-Nester), z ktorej sa vyrába ortuť (Mercurium). Nad mestom leží vysoký vrch, kde asi pre dvadsiatimi rokmi vyššie menovaný pán podžupan dobýval azbest (Asbestum), z ktorého dával vyrábať nehorľavý papier. Dnes sú tieto bane uzavreté a zavalené“.
Záverom sa žiada dodať, že Dobšiná už v tomto období mala významné postavenie najmä z hľadiska výskytu nerastných surovín.
Kniha viazaná v koži sa v pomerne dobrom stave uchovala v našej rodinnej knižnici, vďaka môjmu otcovi, o čom svedčí aj jeho podpis na prázdnej stránke knihy.
Spracované ako spomienka k jeho nedožitým narodeninám.
Košice 8. 4. 2011 M. Rozložník
Ukážka titulnej strany :
Ukážka zo strany 260
Komentáre
Prehľad komentárov
Ďakujeme, za zaujímavý článok. Odstavec z knihy, ktorý je venovaný Dobšinej, je o to cennejším, že nemecký polyhistor Franz Ernst Brückmann, lekár vo Wolfenbüteli, bol v Dobšinej i osobne. Čerpal teda, takpovediac, z prvej ruky. Cestu po hornom Uhorsku vykonal v roku 1724. Jeho hostiteľom bol Daniel Fischer, lekár a vedec z Kežmarku, vtedy žijúci v Liptovskom Mikuláši. O Brückmannovej návšteve vieme z jeho cestopisov, ktoré vydal v roku 1740 vo Wolfenbüteli tlačiar Petr Christ Wagnerus. Tých cestopisov je sto a deväťdesiaty z nich, pod názvom „Sistens Memorabilia Leutschoviensia Et Dobschinensia“, popisuje práve jeho pobyt v Levoči a v Dobšinej. K tomuto spisu som sa zatiaľ žiaľ nedostala, hoci to musí byť zaujímavé čítanie.
Pán Rozložník, dopíšte prosím do záveru článku i bližšie údaje o Vašom oteckovi. Veď čo si sami nezaznamenáme, neurobí za nás nikto.
Veľmi zaujímavý článok.
(Rudolf Pellionis, 11. 4. 2011 10:41)Ďalší dokument, že Dobšiná bola známa v minulosti aj v zahraničí. Jej sláva je žiaľ však iba minulosťou. Pre mňa osobne je zaujímavá prinajmenej tretia verzia o vzniku názvu mesta. Je nesporné, že význam tu má bulinerské slovo Topšau. Aj z tohto dôvodu mne pripadá veľmi smiešne súčasné oficiálne tvrdenie, že názov mesta vznikol citujem : "Jeho názov je pravdepodobne odvodený od Dobšinského potoka, ktorý sa v historických prameňoch prvýkrát uvádza v roku 1320 ako Dupsina fluvius. Toto pomenovanie sa v súčasnosti považuje za slovanské." Je všeobecne známe, že najmä prisťahovalcom do Dobšinej z iných regiónov Slovenska, bolo a je veľkým tŕňom v oku, že by pôvod mena mesta mohol byť nemecký. Vôbec to ani na oficiálnych stránkach mesta nepripúšťajú.Ale aj to je svedectvo o vývoji mesta, raz bude mať azda úplne iné meno a to vplyvom najnovšieho zloženia obyvateľstva čo do národnosti, ktoré sa tu stane väčšinou, ktorému bude úplne jedno či to bola Tupscha, Dobschau, alebo Dobšiná.
Franz Ernst Brückmann
(Eva Šmelková, 17. 4. 2011 14:54)