DOBŠINÁ od Dobšinčana

Mesto v roku 1590

Stephana Štítnického sme minule sledovali na ceste zo Štítnika do Dobšinej. Stratil sa nám na námestí, kde zmizol za radnicou. Medzitým sme sa dozvedeli, že jeho dom stojí za potokom, ale nešli sme už na návštevu. Aj my sme boli unavení. Najedli sme sa v hostinci, popili piva, podebatovali s družnými dobšinčanmi, a potom sa uložili spať do sena v streche nad hostincom. Ale teraz už rýchlo vstávajme a poďme za ním...

Neskoré jesenné brieždenie zastihlo Stephana v stajni. Sedlá si koňa. Ako vojak, ktorý častejšie spí v cudzej ako vlastnej posteli, nie je zvyknutý dlho vylihovať. Ale veď ani neponocoval. Správcova dcéra Dorothea len dvakrát zbehla do pivnice po víno. Hneď po nočnom zvonení ešte ponalievala a odcupotala po schodíkoch do svojej izby. Páni sa pri dohárajúcom ohníku ešte chvíľu zhovárali, pospomínali svojich doma, ale keďže ich na druhý deň čakali povinnosti, pobrali sa spať.

Stephan vyviedol koňa za ohlávku. Na dvore bolo ticho, len pootvorené dvere na maštali naznačovali, že neúnavná Dorothea je už dávno hore. Veľa je toho na mladé dievča. Odkedy stratila matku, starosť o otca, dvoch bratov i všetky ženské práce okolo statku ostali na ňu. Do poľa však nechodí, tam pracujú nevoľníci pod dozorom jej otca. Dvere na drevených pántoch sa prudko otvorili, keď do nich Dorothea strčila nohou, držiac v obidvoch rukách džbery na vodu. Vybrala sa naprieč dvorom k potoku. Zbadala Stephana, úctivo kývla hlavou, ale nezastala. Má ešte toho veľa na práci, kým sa panstvo postupne pozobúdza a hladné bude hľadať raňajky. Nachovať bude treba i otca s chlapcami, ktorí sú už tiež v práci. Dom treba držať v poriadku a mať vždy nachystané dostatočné zásoby, keď sa tu zastaví panstvo. Stephan sa tu zdržiava často so svojím priateľom zbrojnošom Johanom. V poslednom čase svoje návštevy čoraz viac predlžujú. Občas sa tu zastaví i pani Barbora s dievčatami, nikdy však nie nadlho. Lepšie pohodlie im poskytuje štítnický hrad.

Statok je síce rozsiahly, ale svojim vybavením je to len jednoduchý sedliacky dvor. Z troch strán je ohradený kolovým plotom, od mesta je otvorený, oddeľuje ho potok. Hlavná brána je na východnej strane pri murovanom moste z mesta. Touto bránou od mesta zvykne vchádzať Stephan. Druhá brána je na západnej strane, tou sa vychádza do polí a ku biednym domčekom nevoľníkov postavených mimo mesta na tejto strane potoka. Kúria stojí v strede pozemku. Je to prízemný kamenný dom s drevenou zrubovou nadstavbou, v ktorej sú spálne, a s mohutnou šindľovou strechou. Na východnej strane statku stoja v rade drevená stajňa, maštale, chliev a ovčinec. Na západnej strane pri potôčiku z Grindla, ktorý poskytuje dostatok pitnej vody, stojí drevenica rodiny správcu, za ňou je murovaná komora so sýpkou. Vzadu sú dve stodoly, cez ktoré sa dá prejsť vozom rovno do polí.           

Stephanov kôň klusá hore dolinou Grindla. Ak by pokračoval ďalej po tejto ceste, ako je zvyknutý, dostal by sa až k hámrom na Hnilci. Dnes však nie je čas na takúto vychádzku. O desiatej sa začnú slávnostné služby božie. Aspoň hodinku predtým sa treba vrátiť, aby sa stihol najesť a nachystať na tú parádu. Trhne koňovi ohlávkou a vyklusá na Kelbel. Otvorí sa mu pohľad na celé mestečko. Má rád toto milé sídlo, roztratené po vrchoch, ale so živým srdcom v doline. Drevené domčeky sú zoradené vo dvoch radoch oproti sebe, tiahnucich sa na južnom brehu potoka. Vyzerajú ako vretienko, v rozšírenej časti ktorého je trávnatá plocha - námestie. Na východe i západe sa z tohto vretienka odvíja vlákno - cestička. Hore je to cesta na Štítnik cez Ramsengrund, dole cesta na Rožňavu, ktorá sa stáča okolo Steengeraischu. Hneď na kraji mesta, pri spálenisku kaplnky Svätej Kataríny, sa z tejto cesty odvíja ďalšie vlákienko, točí sa na sever a cez kamenný most smeruje popod Galgenberg na Spiš.

Horný rad domov je oproti spodnému položený vyššie. Tvorí ho asi 50 dvorov šírky 7 siah a dĺžky aj do 100 siah, štverajúcich sa kolmo hore do svahu. Drevené domčeky polovičnej šírky sú postavené pri námestí, na východnej strane týchto dvorov, aby cez malé okná zachytili aspoň teplé západné slnko, keď sa im ho už cez okná do námestia nedostáva. Za obytnými domami pokračujú ďalšie budovy – stajne, maštale, chlievy. V niektorých dvoroch sa rodiny tak rozrástli, že si postavili za prvým domom ďalší, a až potom nasledujú priestory pre statok. V jednom takom dvore žije i zo dvadsať ľudí. Je to výhodné, keďže portálnu daň platia len jednu. Nezastavaná časť dvora na západnej strane slúži na všetky práce okolo tohto hospodárstva. Vzadu, v dostatočnej vzdialenosti od obytnej časti je hnojisko, kde vynášajú spopod dobytka i od ľudí. Za zastavanou časťou je kapustná záhrada, kde si gazdinky pestujú všetko, čo potrebujú do hrnca.

Vo vyšnej časti tohto radu domov, takmer na okraji mesta, stojí na návrší majestátna murovaná budova kostola s vysokou vežou. Jeho parcela je taká široká, že by sa do nej zmestilo aj 7 dvorov. Okolo kostola je ohradený cintorín a za ním rozsiahla farská záhrada. 

Spodný rad domov je položený na rovine. Záhrady týchto domov siahajú až ku potoku. Začína tam, kde sa potôčik Jochmonsbron vlieva do Dobšinského potoka. Približne v strede mesta tento rad končí, pretože koryto potoka sa tu približuje ku svahu natoľko, že neumožňuje založenie plnohodnotného dvora. Pozemky odtiaľ až po západný okraj mesta patria cirkvi. Stoja na nich cirkevné budovy slúžiace všetkým, ktoré nepotrebujú hospodárske zázemie - fara, škola, hostinec.

V strede plochy námestia, asi na úrovni Stephenovho domu, stojí drevená radnica, okolo ktorej sa konajú trhy. I keď vyhorela, mesto nemá na to, aby si postavilo novú, tak ju len po biede opravili. Zato niektoré zhorené prázdne domčeky, na lepších pozemkoch v centre smerom ku kostolu, skúpili bohatší remeselníci a začínajú tu stavať kamenné budovy. Síce prízemné, avšak s vysokými navzájom sa dotýkajúcimi strechami. Postavené sú na celú šírku parcely a do dvora za nimi sa chodí cez murované brány.

Dobrá voda je požehnaním pre toto mesto. Výdatné pramene pitnej vody zachytené vo svahu Pišla sú umným spôsobom zvedené do drevených žľabov na námestí, kde si ich ľudia zachytávajú pre svoju potrebu a napájajú tu statok. Zvyšná voda voľne steká do trávy, nachádza si cestičky do potoka, aby ešte predtým potešila tmoliace sa husi a kačky. Dobšinský potok má zase silu, ktorá na hornom konci poháňa buchare hámrov. Pod mestom točí koleso mlyna na obilie. Čo sa veru v tejto studenej vode nastoja ženičky, aby oprali po pracovitých mužoch a šantivých deťoch.

Pozemky v údolí na severnej strane potoka patria Štítnickým. Už v zakladacej zmluve, kde za ročný poplatok dali do užívania mestu svoje pozemky, si vyhradili, že v každej osade založenej na tomto území si ponechajú dva lány. Tieto pozemky sú na slnečnej strane, a sú preto oveľa vhodnejšie na výsadbu obila ako terasové políčka mešťanov, tiahnuce sa ako slížiky na terasách ponad záhrady vysoko do kopcov. Pracujú mu na nich jeho nevoľníci. Mešťania takúto povinnosť nemajú. Oni odvádzajú daň peniazmi alebo tyčovým železom.

Stephana prebral z rozjímania zvýšený ruch na námestí. Z kostola začali vychádzať hlúčiky ľudí, ktorí boli na ranné litánie. To je znak, že sa musí poponáhľať, do slávnostných služieb božích už neostáva veľa času. Chce si však ešte zblízka pozrieť, v akom stave je  Katarínska kaplnka. Iste sa o nej pán farár Petzelius dnes pri obede zmieni. Keď už je teraz veľký kostol ako - tak opravený, bude sa treba postarať aj o ňu. Ktovie, či sa dá ešte opraviť, alebo bude treba postaviť novú? Popchne koňa, zbehne do Bolfseifu a o chvíľu je pri murovanom moste na spišskej ceste ...

Tu ho aj zanechajme a nezdržiavajme, veď už sa aj tak ponáhľa!

Milí čitatelia, ak ste sa dočítali až sem a nestratili sa v čase a priestore, patrí Vám uznanie za orientačné schopnosti. Ak ste sa však stratili, tak sa skúste zorientovať podľa nasledujúcich máp.

Na mape z prvého vojenského mapovania z roku 1783 (takmer 200 rokov po dobe, ktorú popisuje článok) ešte zreteľne vidieť, že mesto sa nachádza na južnom brehu potoka. Na druhú stranu potoka sa prelialo len na hornom konci. V centre sa nachádzajú budovy szontághovského statku. 

Na prvej katastrálnej mape z roku 1884 ešte možno dobre vypozorovať pôvodné šošovkovité námestie, napriek tomu, že koncom 18. stor. bola jeho východná časť rozparcelovaná a zahustená zástavbou v súvislosti s prisťahovaním katolíckeho obyvateľstva zo Spiša.

Poznámka k starým mieram:

siaha - bola v tých časoch 1,896 m

lán - mal rôzne hodnoty, napr. nemecký lán mal 7,6597 ha

Eva Šmelková 12.2.2011

Chcete, aby sme išli so Stephanom do kostola? Alebo by ste radšej išli s Dorotheou na návštevu ku krstnej mame do jedného z tých domčekov? Napíšte!