Neobjasnené posolstvo

         Internet je zdrojom mnohých zvláštnych náhod. Človek prostredníctvom internetu  má možnosť spoznať zaujímavých ľudí, ktorých spája veľa spoločného, napríklad vzťah k určitému miestu, krajine, alebo histórii. Takto sa mi podarilo spojiť s Mariánom  Oberhauserom , ktorý mi s jeho láskavým dovolením poskytol na uverejnenie tento zaujímavý článok NEOBJASNENÉ POSOLSTVO a je situovaný kdesi na pozadí  v týchto prekrásnych miestach Stolických vrchov,  pod Stolicou.

       Ale teraz už sľubovaný nesporne zaujímavý článok pána M. Oberhausera :

       Pri svojich potulkách čarokrásnymi zákutiami slovenskej prírody neraz objavím niečo, čo ma zvlášť upúta a potom začínam pátrať po pôvode alebo vysvetlení, ako sa to tam dostalo, alebo čo to vôbec znamená. Tak to bolo aj s nápisom vytesanom v žulovej hornine o ktorom mi porozprával RNDr. Madarás – hotelový hosť.

       Nápis „objavil“ pri geologickom prieskume v doline Hlboké – pri jej vyústení do horného toku Slanej /potok Trsteník/, západne od obce Rejdová. Tu začína tiež moje pátranie, alebo dobrodružstvo ak chcete, po tajomnom nápise.

       Najskôr ho však bolo treba nájsť, čo mi zabralo tiež dosť času, ale keďže to bolo v období ruje roku 2000, tak som spojil príjemné s užitočným a v Stolických vrchoch som stretol zopár pekných jeleňov. Nakoniec /asi na piatykrát/ sa mi to podarilo, nápis som našiel neďaleko lesníckej chaty.

Vyzerá asi takto :

                                               ІИ      R : I     ĢĀ                      

                                               ET  \   :     BE   /

                                               VI : A : ĢA : M : SE

       Má rozmery cca 0,5 x 0,8 m. Nápis v druhom riadku bol viac – menej nečitateľný. Miestni pamätníci z obce Rejdová mi hovorili, že nápis bol kedysi dobre čitateľný avšak zvetrávaním ošumel do dnešnej podoby. Ktohovie čo bude o niekoľko rokov...

       Nový rok sa stretol so starým a ja som akosi pozabudol na „môj“ nápis. Niekedy na jar roku 2001 sa mi dostal do rúk časopis Historická revue, kde pani Silvia Lorinčíková v článku Pramene píše o Rejdovskom tajomstve – epigrafe, ktorý nemožno prečítať.

       Z jej článku vyberám:

       Pomocné historické vedy definujú epigrafické pamiatky ako rôzne svedectvá a správy vytesané do skaly, alebo iným spôsobom zvečnené na obdobných trvácnych materiáloch. Významný banský inžinier Gustáv Eisele v monografii o baníctve Gemerskej a Boršodskej stolice z roku 1907 sa zmieňuje o starej ceste z Rejdovej cez dolinu Hlboké smerom na Telgárt. Vedľa cesty je nápis /hore spomínaný/, ktorého význam sa doteraz nikomu s istotou nepodarilo objasniť.

       Z rôznych skúmaní vyplynul záver, že ide o latinský majuskulný nápis, v ktorom boli použité mnohé skratky. Text neobsahuje ani jedno úplné slovo, často sa v ňom opakujú dvojbodky, ktoré nahrádzajú slabiky, slová skracujú a navzájom ich od seba oddeľujú. Skracovanie bolo v obľube už v staroveku a uplatňuje sa dodnes. V minulosti, rovnako ako v súčastnosti sa používalo nielen z úsporných dôvodov, ale aj na utajovanie dôverných správ. Veda, ktorá sa zaoberá štúdiom skratiek sa volá brachygrafia. Pozná niekoľko spôsobov skracovania slov. V Rejdovskom texte ide zrejme o tzv. suspenzné krátenie, alebo skrátenie kontrakciou /z lat. contractus-skrátený, krátky, stručný/. Toľko článok.

       Prvým krokom k rozlúšteniu rejdovského nápisu je úvaha nad tým, kto dal pokyn na jeho realizáciu, kto ju vykonal, aké mal technické možnosti v danej dobe a danom prostredí. Najdôležitejšie je vydedukovať, akú významnú udalosť nápis zaznamenáva, pretože väčšina známych epigrafov sa týka vojenských udalostí – príchod, odchod, víťazstvo, porážka, atď. Na pochopenie zmyslu použitých skratiek bolo nevyhnutné hľadať súvislosti s výstavbou cesty, vedľa ktorej sa nápis nachádza. Výstavba komunikácií v minulosti nebola jednorazovou záležitosťou, ale dielom niekoľkých generácií. V tomto regióne pôsobil v 16. storočí istý Garan /aj Garam, Garyan/. Tiež v kronikách som našiel pomenovanie rieky Hron ako „Garam“. Tieto mená môže v nápise vyjadrovať skratka „GA“.

     Ponúkam niekoľko verzií prekladu, ktoré sa mi podarilo zozbierať :

Pani Silvia Lorinčíková :

1.riadok : IN /scripto/ alebo IN /sculpto/ - napísané, vytesané v R /egione/, kraji neznámom

2.riadok : A /ditus/, A /bsolutus/, príchod, odchod, ukončenie, BEL /lum/ vojna

3.riadok : VI /ginti/, A /nnorum/ alebo VI /xit/, A /nnos/ dvadsaťročný Q/u/ a M /miles/, vojak

                 SE /pelibat/ pochovaný

Celý text by podľa autorky tejto metodiky znel := Napísané v kraji neznámom /a ukončením vojny/ dvadsaťročný vojak pochovaný = alebo = Napísané v kraji neznámom a ústupom vojny na ceste ako pamiatka večná. Nápis autorka datuje podľa tvaru písmen na 17. až prvú polovicu 18. storočia.

Pán Ing. Rudolf Galgon :

INRI -  Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum – Ježiš Nazaretský kráľ židovský

ET – a /spojka slov/

BE – ak ide o ďalšie nečitateľné písmená, môže ísť o slovo BEATA, čo znamená blahoslavená /panna Mária/, ako oslovenie matky Ježišovej – Beata Maria Virgo, teda Blahoslavená panna Mária

VIA – cesta

Autor predpokladá, že keďže ďalšie písmená nedávajú zmysel ani ako slová, ani ako čísla, že ide o skratky – najpravdepodobnejšie mien pisateľa a jeho spoločníkov na ceste. Ak nápis nebudeme prekladať z latinčiny doslovne, ale voľne, potom znamená asi: = Cesta za /alebo s/ Ježišom a Blahoslavenou =. Datovanie nápisu : počas šírenia kresťanstva – autor mních z Kláštoriska asi začiatkom 14. storočia.

Pán Vladislav Hroš:

Voľný preklad : = Spasiteľ si pri nás, ideme Tvojou cestou Tvojej misie =. Podľa autora sa jedná o pútnické prechodové miesto, kde dvojbodky znamenajú časové a dejové skratky : ...bol som tu...a stále som tu...alebo – stalo sa a pokračuje...kde:

IN – znamená – ja, stále ja

VIA – touto cestou pôjdem, alebo pútnici, ktorí pôjdu /touto cestou/ stále budú prenášať túto myšlienku. Datovanie nápisu : cca 1000 rokov po Cyrilovi a Metodovi.

     V oblasti Slovenského krasu a Slovenského rudohoria je epigraf pri obci Rejdová jedným z mnohých. Najstarší /?/ je gotický nápis v Jasovskej jaskyni z roku 1452, ktorý dokumentuje víťazstvo Jána Jiskru nad Jánom Huňadym v bitke pri Lučenci r. 1451. V Silickej ľadnici sa zachoval nápis zo začiatku minulého storočia o návšteve grófa Adama Revitzkého. V Stratenej je pamätná tabuľa na počesť kniežaťa Coburga ako predsedu Uhorskej prírodovedeckej spoločnosti. Napokon je tu epigraf v Krásnohorskom Podhradí z konca 18. storočia, ako prejav vďačnosti grófovi Dionýzovi Andrášimu za založenie dôchodkovej základiny.

     Osud týchto epigrafov je známy. Netrúfam si hodnotiť /ani mi to neprináleží/ preklady ktoré som v tomto článku ponúkol. Možno sa po prečítaní tohto článku nájde niekto, kto nápis preloží podobne ako známu Rosetskú dosku.

     Rejdovský nápis na skale je však stále zahalený tajomstvom.

Marián Oberhauser