DOBŠINÁ od Dobšinčana

Jedným z prameňov, kde je možné získať poznatky z tohto obdobia sú vtedajšie lesnícke noviny (Magyar Erdész). V desiatom ročníku týchto novín, č. 13, na s. 222-228, vydanom 1. júla 1910 v Rimavskej Bani, je uverejnená informácia o obhospodarovaní lesného majetku mesta Dobšinej, ktorá sa vzťahuje na toto obdobie. Informácia bola súčasťou programu valného zhromaždenia Lesníckeho spolku žúp Borsod-Gemer-Heves, ktoré sa konalo dňa 10. júna 1910 v osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa a predniesol ju vtedajší hlavný lesmajster Viktor Kellner.

Obr. 1  Titulok novín číslo 13 a prvá strana textu prednášky

Obr. 2 Radnica v Dobšinej – sídlo vtedajšieho vedenia mesta

(foto monografia Gemerskej župy 1903)

Obr. 3 Dobový pohľad na osadu pri ľadovej jaskyni

(foto monografia Gemerskej župy 1903)

V ďalšom uvádzame text pôvodnej prednášky preložený do slovenského jazyka.

Informácia o obhospodarovaní lesa v Dobšinej – mesta so zriadenou mestskou radou

Predniesol mestský lesmajster Viktor Kellner na valnom zhromaždení Lesníckeho spolku žúp Borsod-Gemer-Heves konanom dňa 10. júna 1910 v osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa

V histórii nášho lesného hospodárstva ostane príjemnou spomienkou deň, kedy Lesnícky spolok žúp Borsod-Gemer-Heves usporiadal svoje valné zhromaždenie na území mesta Dobšinej pri svetoznámej ľadovej jaskyni.

Veľmi ľutujem, že pre časovú tieseň, účastníci zhromaždenia si nemohli detailne prezrieť  naše hospodárenie v lesoch, ale verím, že aj včerajšia vychádzka na vrchol kopca Langenberg, odkiaľ bol pohľad do kotliny s mestom a na strane druhej, uchvacujú pohľad na bohaté lesné ihličnaté porasty a divotvorné stratenské údolie ktorým vedie cesta, čo účastníkov mohlo presvedčiť, že lesné hospodárstvo mesta Dobšiná je pomerne rôznorodé, pričom možno konštatovať, že v území existuje náhly prechod stredohorského lesa  do lesa vysokohorského. Lesný majetok je rozmanitý nielen podľa stanovíšť, ale aj pre jeho rozdrobenie spôsobené plienením lesa v starej  dobe a tak celistvosť lesného majetku dnes narušujú orné pôdy, lúky a pastviny. Možno si predstaviť, že obhospodarovanie takýchto malých lesných celkov, najmä z hľadiska ochrany či dopravy, je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je potrebné dbať aj na ich ochranu pred majiteľmi susedných pozemkov.

Mestský lesný majetok sa rozprestiera v údoliach troch tokov: Slanej, Dobšinského potoka a Hnilca.  Nadmorská výška záujmového územia sa pohybuje medzi 400 až 1300 m, ide teda o strednohorské až vysokohorské stanovištia. Podložie tvoria ílovité bridlice, rula, čiastočne granit a vápence na svahoch upadajúcich do údolia Hnilca. Pôdny pokryv je zväčša plytký a kamenistý, ale pomerne často sa vyskytujú  aj humusnejšie pôdy.

Lesný majetok má rozlohu 9 893,0 k. hold (poznámka prekladateľa – ďalej p. p.: k. hold – katastrálne jutro = 0,5755 ha,  9893 k. h. = 5 693,42 ha), ktorá pozostáva z 9814,0 k. h. (5 648 ha) lesného porastu, 5,4 k. h. (3 ha) pasienkov a 73,1 k. h. (42 ha) neplodných plôch.

Pre riadenie lesného hospodárstva sú zriadené tri odbory a to odbor vysokokmeňového porastu, odbor mladiny a odbor ochrany lesa, ktorý zahrňuje skalné úbočia zvažujúce sa do stratenskej doliny,  okolie ľadovej jaskyne a parkový les okolo rekreačnej oblasti.

Hlavnými druhmi tvoriacich lesné porasty je smrek a jedľa, ktoré sa vyskytujú vo vysokokmeňovej forme, ďalej smrekovec opadavý, borovica lesná, buk, v menšej miere hrab a vtrúsene aj dub zimný a okrem toho tam, kde sa zmiešane vyskytuje smrek a buk sa nachádza jaseň a brest. Z neúžitkových lesných drevín sa vyskytuje lieska,  osika, vŕba rakytová a breza. Tieto druhy na viacerých miestach zatlačili vznikajúci bukový porast, ktorého schopnosť pučať bola obmedzená následkom viacnásobného skosenia.       

Mestské lesy pôvodne patrili k panstvu štítnického Mikuláša Bebeka, ktorý v roku 1326 založil aj Dobšinú. V zmysle zakladajúcej listiny bola založená v údolí obklopenom hustým lesom a podľa nárečia, resp. pravdepodobne, ju osídlili baníci z Durínska, ktorí tu mali prispieť k rozkvetu baníctva.

V tejto dobe došlo k prvému rozsiahlejšiemu klčovaniu lesa, ktorého cieľom bolo získať ornú pôdu, lúky a pasienky, pričom ale, na menej kvalitnejších miestach lesný porast ostával.

Toto obdobie klčovania lesa   trvalo až do roku 1574, kedy vstúpil do platnosti banský zákonník vydaný kráľom Maxmiliánom, ktorý vzhľadom k lesom banských miest ukladal, že akékoľvek klčovanie lesa podlieha výhradne povoleniu mestskej rady. Výrub stromov bolo  rovnako možný iba so súhlasom mestskej rady a to na vopred určených a vyznačených lesných častiach a okrem toho v určitých častiach lesa bolo pasenie zakázané.  Toto druhé obdobie trvalo až do roku 1682.

Tretie obdobie klčovania spadá do rokov 1683 až 1780, kedy lesy sú už ako spoločný mestský majetok. V tomto období železiari a hámorníci získavali uhlie nevyhnutné pre prevádzku za nepatrnú cenu, ktorú uhrádzali do mestskej pokladne.  V roku 1771 boli mestské lesy na príkaz najvyššej vrchnosti po prvý raz ocenené.  

Štvrté obdobie spadá do rokov 1781 až 1850. Významnou skutočnosťou v tomto období bolo, že cisár Jozef II. vydal nariadenie „Waldornung“ (p. p.: lesný zákonník), ktoré pre lesy banských miest zaviedlo prísne pravidlá. Bolo prísne zakázané svojvoľné dielčie klčovanie lesa a ustanovené pravidlá pri spracovávaní získanej drevnej hmoty a jej využití  vo vtedajších podmienkach.

V roku 1820 mesto zamestnalo prvého mestského lesníckeho úradníka nazvanom ako „Waldbereiter“ (p. p.: „lesný prípravca“), ktorý  príslušnými pokynmi usmerňoval ťažobné práce, ochranu vyrúbaných častí s ohľadom na poškodené lesné porasty.

Piate obdobie trvalo od roku 1851 do roku 1880. Od tohoto času,  mesto Dobšiná, už lesné hospodárstvo prevádzkuje pravidelne a systematicky. V roku 1851 vtedajší lesný majster Ján Herfurt spracoval prvý lesný hospodársky plán, ktorý lesný majetok rozčlenil na porasty ihličnaté a listnaté. Na základe priestorového usporiadania vymedzil v ihličnatých porastoch štyri hospodárske odbory a v listnatých dva. Rubná doba v ihličnatých porastoch bola stanovená na 80 – 100 rokov, v listnatých porastoch na 30 rokov. Táto skutočnosť bola prvým základom pravidelného systematického hospodárenia a cieľa vedomého využívania lesov. Jediným nedostatkom bolo, že paseniu dobytka bol poskytovaný pomerne veľký priestor, čo najmä na stanovištiach s vápenitou pôdou je citeľné dodnes.   

Lesný zákon z roku 1879, ktorý nadobudol účinnosť, vo svojom § 17, uložil mestám so zriadenou mestskou radou povinnosť vypracovať lesný hospodársky plán zodpovedajúci súčasným podmienkam. Takýto plán bol vypracovaný v roku 1885, v zásade prevzal princípy J. Herfurta a stanovil teda vo vysoko kmenných porastoch 4 a vo výmladkových porastoch 2 rubné postupy pri rubnej dobe 80 rokov pre kmeňové porasty a 30 rokov pre výmladkové. V zmysle zákona boli v doline Stratenej vymedzené ochranné lesy aj s osobitným prevádzkovým oddelením.   

Tento hospodársky plán sa však v nasledujúcom období neosvedčil, lebo rubné postupy na mnohých miestach neboli v súlade so smerom vyskytujúcich sa nebezpečných vetrov a okrem toho vyrúbané plochy za rok boli veľmi veľké. Preto bol tento plán v roku 1902 znovu prepracovaný. Zmeny oproti predchádzajúcemu plánu spočívali vo zvýšení rubného postupu v prevádzkovom obore zo 4. na 5 a v obore mladiny bola ťažba na 10 rokov zakázaná s tým, že potrebné palivové drevo pre obyvateľov mesta v dostatočnom množstve bude zabezpečované z bukových porastov nachádzajúcich sa medzi smrečinami, ako aj z drevnej hmoty získanej prebierkami pri výchovnej ťažbe.

V roku 1907, vtedajšie mestské zastupiteľstvo, v snahe, aby pre nasledovníkov boli zachované kvalitnejšie lesné porasty, ako súčasné, na mnohých miestach výmladkové lesy tvorené nežiaducimi drevinami, prikázalo mestskému lesnému úradu, aby pri najbližšej revízii prepracoval hospodársky plán z roku 1902. Práce, s tým súvisiace, už v súčasnosti prebiehali.

Doterajšie využívanie lesných porastov ešte aj na začiatku minulého storočia výhradne slúžilo na zabezpečovanie stavebného dreva a dreva na pálenie uhlia pre bane a huty a to sústavnými holorubmi a ťažbou z výmladkových lesov na palivové drevo pre obyvateľov mesta.     

Pre zabezpečenie stavebného dreva pre bane a palivového dreva pre obyvateľstvo boli z vhodných porastov vyberané jednotlivé vzrastlé stromy. Charakteristickým pre túto aktivitu bolo to, že vyberané stromy boli rôzneho veku a to najmä z porastov ležiacich blízko mesta.

Príčinou toho, že vo vtedajšej dobe lesné produkty neboli systematicky speňažované, bola čiastočne aj vtedajšia nízka cena dreva a keďže baníctvo bolo vtedy na vrchole svojho rozvoja, mesto nebolo odkázané na možné zisky z lesného hospodárenia.

Cena železa bola vtedy veľmi vysoká a tak mesto za vyťaženú železnú rudu a poplatky za nájom od železiarov a hámorníkov získavalo značné príjmy. Z nich najväčší bol príjem z kobaltovo – niklových baní na Zembergu v oblasti pod cestou na Langenberg, keďže vtedy bola cena týchto kovov najvyššia. Z jednej banskej miery predstavoval podiel na zisku 300 forintov. Mesto vtedy  disponovalo 46. banskými mierami  a tak bol jeho ročný príjem 165 000 forintov. Je síce pravdou, že to trvalo iba jeden rok, ale aj tak, priemerný ročný príjem z baní na Zembergu, za roky s lepšími a horšími hospodárskymi výsledkami, bol ročne okolo 100 000 forintov.

Tieto „staré dobré“ časy však koncom 70. rokov zanikli, čoho príčinou bolo, že v Austrálii a Kanade otvorili rozsiahle ložiská nikel – kobaltových rúd. Následkom toho bolo rapídne zníženie ceny týchto rúd. Okrem toho, pre značnú nestabilitu ceny železa, viaceré bane už nevykazovali také zisky ako predtým, čím sa v dnešnej dobe (p. p. teda v roku 1910) stáva les tým činiteľom, ktorý pre mesto zabezpečuje najväčšie príjmy.

Z tohto hľadiska, možno súčasnú situáciu mesta považovať za veľmi šťastlivú a to vďaka tomu, že naši predkovia včas spoznali poslanie lesa, pričom vo vhodnom čase vykonávali jeho pravidelné obhospodarovanie. Keďže príjmy z banskej činnosti nielenže postačovali na úhrady pravidelných výdajov mesta, ale bolo z nich možné aj hradiť investície – menovite radný dom, mestská škola, vydláždenie ulice a pod. – takže využívanie lesa bolo obmedzené iba na zabezpečovanie domácich potrieb. Tým sa však pre nasledujúce generácie zachovalo značné množstvo drevnej hmoty na koreni, ktorá po zhodnotení môže v súčasnosti nahradiť skoro na minimum poklesnutý príjem z banskej činnosti, hoci ešte aj dnes mesto  vlastní nezanedbateľné ložiská železných rúd. Je však nevyhnutné počítať aj s takou možnosťou, že sa rudné ložiská vyčerpajú úplne a potom ostane iba les, ako jediný prameň zisku pre mesto.

Z hľadiska priestorového rozloženia lesného majetku, možno konštatovať, že okolo mesta sa nachádza výmladkový les prerušovaný parcelami ornej pôdy, ktorý iba na severných svahoch a od 800 metrov nadmorskej výšky, prechádza do lesa ihličnatého. V doline Dobšinského potoka je prevládajúcou drevinou jedľa, iba v najvyššej časti  na svahoch Tresníka prevláda smrek obyčajný. Prírodné podmienky v tomto údolí sú vhodné, vyhovujú obidvom týmto druhom a tvoria veľmi dobré pestovateľské prostredie. Najlepšie to dokazuje množstvo vyťažiteľnej drevnej hmoty z jedného katastrálneho jutra porastu, čo v štvrtej fáze výrubu v roku 1908 predstavovalo 500 m3 drevnej hmoty získanej z jedného kat. jutra. Priemerný kmeňový objem činil 3 m3 , ale vyskytovali sa aj 6 – 8, ojedinele až 10 m3 jedľové kmene. Naproti tomu, na rubných stanovištiach  kopcov tvorených vápencami v údolí Hnilca, je kmeňová hmotnosť omnoho menšia. Príčinou toho, nie sú iba vlastnosti stanovišťa, pretože aj tu sa vyskytujú väčšie hmotnosti, ale je to skôr následkom neobmedzovaného výkonu pasenia v minulosti, keď boli tieto stanovišťa prerieďované, ktorého následky pretrvávajú dodnes. Dobytok pri pastve svojimi paprčami poškodzuje koreňové nábehy smrekov, čím sa cez porušené miesta dostáva od výtrusov húb nákaza, či podporuje hnilobné procesy v koreňoch, ktoré sa neskôr rozširujú až do kmeňa stromov. Strom takto, v závislosti od jeho rastovej schopnosti a veku, ešte skôr ako dospeje do rubného veku, vyvráti vietor; prípadne ak už hniloba postúpila rozsiahlejšie, ho rozlomí na dve časti. Stromy, ktoré aj v takomto stave odolajú vetrom spravidla napadne kôrovec či lykožrút, čo je príčinou potreby ich predčasného výrubu. Takýto výrub však znamená vytvorenie väčších alebo menších medzier v poraste, čím sa narušuje zápoj porastu a otvára sa priestor pre ďalšie pôsobenie vetrov. Toto deštruktívne a ničivé pôsobenie týchto dvoch faktorov, v ich vzájomnom vzťahu, ktoré predstavuje závažné nebezpečenstvo pre lesné hospodárenie najmä na stanovištiach narušených pastvou, znamenalo také preriedenie porastu, že kým tento nadobudol rubný vek, sa na jednom katastrálnom jutre často nachádzalo iba 100 – 200 kmeňov.

Jedinou kladnou stránkou ustavičného prerieďovania porastov bolo to, že na niektorých miestach podporilo prirodzenú obnovu lesa. Na takých lokalitách, kde vo väčšom alebo menšom počte vietor vyvrátil stromy a čím vytvoril medzery v poraste a keď na ich okraji ostali zachované vzrastlé stromy schopné produkovať semená, dochádza k prirodzenému zalesňovaniu. Nachádzame tak porasty prevažne jedľových výmladkov o ploche ¼ až ½ katastrálneho jutra, ktoré sa teraz snažíme využiť ako základ budúceho porastu. Ak takýto výmladkový porast je súčasťou „polčasového“ priestoru, potom na takýchto miestach holorub nepoužívame a tieto plochy rozširujeme výberom  stromov na okrajoch, čiže prirodzenú obnovu vedieme zo stredu smerom navonok. Verím, že takýto postup bude úspešný, čo aj dokazuje súčasný stav výmladkového porastu. V jeho strede sa nachádzajú najstaršie stromy , od stredu smerom k okrajom sú postupne vždy mladšie, a to podľa toho, ako vietor medzeru rozširoval, ktorej okraje vždy zarastali. Ničivá pôsobnosť vetra tak samovoľne podporuje takýto spôsob prirodzenej obnovy porastu, ktorý vo Schwartzwalde nazývajú „Löcherhieb“. Odlišné je však to, že kým u nás medzery vytvára činnosť vetra a pôsobenie škodcov, naproti tomu, tam miesto prebierky sa vyrúbu miesta o ploche 60 – 150 m2, z okrajov ktorých je obnova ďalej vedené smerom navonok.

V starších dobách sa zaoberali najmä prípravou palivového dreva. Na dosiahnutie žiadaného výsledku vykonávali aj vo výmladkových porastoch pravidelné holoruby, ale obnovu lesa ponechávali na samozalesňovanie prirodzenou cestou. Následkom toho bolo, že buky po viacnásobnom vyrúbaní stratili zmlaďovaciu schopnosť až do takej miery, že dnes ju už vôbec nemajú, alebo ich nálety vôbec nie sú života schopné. Uvedené je najlepšie znateľné na tých stanovištiach, kde sa pokúšali buky prirodzene obnovovať, ale narátali s takou skutočnosťou, že buky v našich klimatických podmienkach plodia dostatočné množstvo semien iba každých 6 – 8 až 10 rokov. Keďže odrezky pod ponechanými materskými stromami mali natoľko zníženú regeneračnú schopnosť, že namiesto vyrúbaného stromu nedokázali zakmeniť, bukové porasty úplne zmenili svoj vzhľad. Keďže, ani generatívna, ani vegetatívna, obnova porastu nepriniesla žiadaný výsledok medzi ponechané materské stromy sa rozšírili podradné, nežiaduce, dreviny ako osika, vŕba rakytová, breza a vo väčšej miere lieska. V súčasnosti je taký stav, že miesto listnatého lesa, sa na mnohých miestach vyskytujú porasty tvorené nežiaducimi drevinami.

Zanedbaný stav výmladkového lesa podnietil v roku 1907 mestské zastupiteľstvo k rozhodnutiu, že takéto miesta treba previesť na ihličnaté porasty. V zmysle tohto rozhodnutia projekt  prevodu bude spracovaný roku 1912 v súvislosti s revíziou prevádzky. Účelom prevodov je založenie smrekového a jedľového porastu a na svahoch doliny Slanej upadajúcich na juh pokusne vysadiť dub zimný; ak by sa pritom vyskytlo, že na niektorých miestach po výrube by príliš rýchlo rastúce mládniky zatlačovali drobné výhonky, vyskúšame podsadzovanie. Z môjho hľadiska mi veľkú radosť spôsobí, ak budem mať to šťastie, že po niekoľkých rokoch  toho prevodu, budem môcť valnému zhromaždeniu Lesníckej spoločnosti žúp Gemer – Boršod – Heveš oznámiť úspešné kladné výsledky tejto akcie.

Keďže určité skúsenosti z obdobných akcií už máme, vopred možno povedať, že tieto práce si vyžiadajú vysoké náklady. Hospodársky plán, ktorý bol prepracovaný v roku 1902, predpisoval pre odbor vysokokmennej prevádzky ťažbu bukového dreva potrebného na palivo ako predprípravnú drevnú hmotu, z takých častí, kde v zmiešanom pomere bol zastúpený buk 0,6 a smrek s jedľou 0,4, ale zároveň predpisuje vyrúbané plochy po vyrezaných bukoch zalesniť smrekom. Počas zakorenenia tejto  výsadby sme museli prekonať určité prekážky, keď už po uplynutí troch rokov od výsadby bolo nutné na niektorých miestach vykonať prečistky.

Ťažba dreva sa vykonáva výhradne holorubným spôsobom. Ročná vyrúbaná plocha predstavuje 90,73 katastrálnych jutár s výnosom 24 000-26500 m3 dreva, z čoho je 15000-17000 m3 odrezkov 3000-5000 m3  stavebného a banského dreva, 1000 m3 dreva na výrobu šindľov a 3500 m3 palivového dreva. Výrub stromov v zimnom období sa vykonáva  v troch rubných cykloch a v letnom v dvoch. Zimný výrub uplatňujeme v takých miestach, kde jedľa a buk sú zmiešané vo väčšom pomere, lebo podľa našich skúseností jedľa pri zimnom výrube poskytuje kvalitnejší materiál pre spracovanie na píle, ako pri letnom výrube. Pro zimnom výrube sa  pri ťažbe kmeňových stromov a pňov súčasne ťažia aj buky nachádzajúce sa medzi ihličňanmi na palivové drevo.

Druhé dva rubné cykly, tam kde má prevahu v zastúpení smrek,  sa s ohľadom na získanie smrekovej kôry, uskutočňujú v letnom období. Realizáciou takto usporiadaných cyklov dosiahneme toho, že drevorubačov pochádzajúcich z okolitých osád, mesta, môžeme nepretržite zamestnávať, čo je, pre zabezpečovanie pracovných síl, veľkým prínosom.

Pred jedným až dvomi rokmi sa pre výrobcov šindľov uplatňoval výrub vhodných kmeňov. To však znamená veľkú újmu, pretože na výrobu šindľov sa spravidla vyberajú najzdravšie jedince najkrajšieho vzrastu, teda také, z ktorých bude po spracovaní na píle najkvalitnejšie drevo. Je síce pravdou, že ročná spotreba šindľov nie je veľká a pre obyvateľov sa ich spotreba pohybuje medzi 500 – 700 tisíc, čomu ale odpovedá 750 – 1000 m3 dreva. Keďže pri výrobe šindľov dosiahneme cenu za 1 m3 kmeňovej guľatiny iba 3 K a 60 f, na píle minulého roka bola cena kmeňovej guľatiny 9 K a 40 f, čiže v tom zmysle sme pracovali so stratou 5000 korún (p. p. K - vtedajšia koruna, f – halier).

Vývoz produktov z lesa sa výhradne uskutočňuje povozmi. Máme dostatočný počet povozníkov, najmä od roku 1908, keď sa z Ameriky hromadne navracali vysťahovalci. Lesné cesty sú pomerne vo vyhovujúcom stave. Napájajú sa na spojovaciu cestu Dobšiná – údolie Hrona a na cestu do údolia Hnilca, takže doprava dreva z každého smeru je bezproblémová.

Najnovšie, ako všeobecne známa skutočnosť, je plánované vybudovanie železničného spojenia medzi župami Spiš a Gemer a to spojením Dobšinej a Popradu, ktoré v prípade realizácie, by znamenalo nielen podporu turistického ruchu v ľadovej jaskyni, ale prispelo by aj k zveľadeniu zisku mestského lesného majetku.  Oproti tomu sa však uvažuje aj s variantom Betliar – Spišská Nová Ves.

Lesné produkty sa spracovávajú výhradne v domácich podmienkach. V šesťdesiatich rokoch bola postavená prvá mechanická píla zastaralej konštrukcie s jedným rámom a čepeľou. Z hľadiska možnosti využiť vodnú energiu  bola situovaná vo svahu vedľa cesty vedúcej do údolia Hronu na mieste starého hámra.  Táto píla spočiatku vyrábala  drevené výrobky iba pre potreby miestneho obyvateľstva a bane. V roku 1885 vymenili starý rám za nový o veľkosti 24´´, ktorý sa ale celkom neosvedčil a tak v roku 1896 k nemu primontovali k nemu ďalší o rozmere 18´´.       

Od tohto času, sa začali výrobou reziva a jeho predajom, zaoberať vo väčšom rozsahu, lenže hneď v počiatkoch nastal problém keďže sa zistilo, že na pohon dvoch rámov píly bol v letnom období nedostatok vody. Onedlho preto postavili lokomobilu o výkone 20 konských síl, ktorú v roku 1905 vymenili za polo stabilnú lokomobilu o účinnom výkone 90 konských síl ( od tejto doby bola na pohon píly výhradne využívaná parná energia).

Postavenie píly v danom mieste bolo však od úplného  začiatku chybné. Umiestnenie depa pre guľatinu a priestoru pre nakladanie bolo zvolené tak nešťastne, že horšie si už ani nemožno predstaviť. Objekt píly je postavený v stráni a depo pre guľatinu sa nachádza pod ním vo vzdialenosti 120 metrov. Z tohto miesta sme takto nútení guľatinu kotúľať oproti svahu, čo však predstavuje náklady za každý m3 vo výške 67,5 halierov. Aké značné náklady pri prevádzke to predstavuje, možno zistiť z toho, že takýto výdavok v okolitých pílach  je iba 22-26 halierov za 1 m3. Nielen tento výdavok predražuje prevádzku, ale aj chýbajúci skladovací a obslužný priestor, keďže na uloženie reziva nie je vedľa píly rovný terén, je nevyhnutné rezivo jednotlivo znášať zo svahu do údolia skoro na takú vzdialenosť, ako bolo potrebné guľatinu vykotúľať nahor.

Nie je preto divom, že túto nepriaznivú situáciu okolo píly, sa mnohí snažili urýchlene riešiť a tak sa táto situácia stala predmetom dlhých debát a rozporov v mestskej rade a to až dovtedy, kým minulého roku, aj po prerokovaní vo vyšších zainteresovaných orgánov, bolo vo veci rozhodnuté. Vtedy mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že píla bude zo svahu premiestnená na rovnú plochu a súčasne prevádzka píly bude zásobovaná elektrickou energiou z mestskej siete.

Zavedenie elektrickej energie do prevádzky píly a následná údržba jej siete, bola plánovaná uskutočniť vlastnými prostriedkami. Istým výhľadom do budúcnosti je to, že toto riešenie časom prinesie mestu úžitok.  Pri prevádzke píly vzniká pomerne veľké množstvo pilín a drobných odrezkov, ktoré doteraz nevieme zúžitkovať a tak sa  tieto budú spaľovať v kotli parného stroja, ktorý bude poháňať dynamo na výrobu elektrickej energie. Pre túto prevádzku mestu tak nevzniknú žiadne náklady.

V súvislosti s elektrifikáciou novej píly, sa uvažuje, že namiesto dvoch existujúcich pílových rámov sa do novej prevádzky píly namontujú dva rýchlobežné rámy a to jeden o rozmere 800 mm (30´´)  a jeden 500 mm. Okrem toho sa do novej prevádzky prenesie aj pôvodný 500 mm rám, ktorý bude záložný. Nový  rýchlobežný  rám o rozmere 800 mm pracuje s otáčkami 220/min.  a rýchlobežný rám o rozmere 500 mm s otáčkami 260/min. Naproti tomu, rámy staršej konštrukcie, dosahovali iba 150, resp. 210 otáčok/min. Vyšší výkon rýchlobežných rámov vyplýva aj z toho, že oproti starším typom, je zdvih vyšší a zároveň aj počet rezných zubov. Zdvih u rýchlobežného rámu o rozmere 800 mm je 500 mm a pri rozmere 500 mm je 400 mm.

Prevádzkovaním týchto dvoch rýchlobežných rámov, bude možné 15000 – 16000 m3 guľatiny ročne, ktoré sa dostanú na pílu spracovať výhradne v dennej prevádzke pri priemernej pracovnej dobe 9 hodín (a to v zimnom období od 8 hodiny rannej do 4 hodiny poobede a v letnom období od 6 hodiny rannej do 6 hodiny večernej). Pri takejto prevádzke, zdroj energie – parný stroj by zabezpečoval výrobu energie v noci iba na osvetľovanie.

Výkon týchto rámov je taký, že za 10 pracovných hodín rozpíli:

500 mm rám                      30 m3 guľatiny

800 mm rám                      45 m3 guľatiny

spolu                                 75 m3 guľatiny

Z toho pre 9 hodinovú pracovnú dobu vyplýva výkon spracovať množstvo 67,5 m3 guľatiny  a ak zoberieme 280 pracovných dní ročne, potom 67,5 x 280=18900 m3 spracovanej guľatiny, čo je viac ako ročná ťažba, teda zariadenie má vyšší výkon ako je potrebný.

Rezivo vyrobené na píle odkupuje budapeštianska  firma Donáth a Haas obchodujúca s drevom, ktorá za výrobky platí na píle nasledovné ceny:

široké smrekové prírezy                38,00 korún

úzke smrekové prírezy                  31,67 korún

široké jedľové prírezy                    34,20 korún       

úzke jedľové prírezy                      31,35 korún

laty a žrde                                   34,20 korún

Rezivo druhej triedy, pre chýbajúce skladové priestory, je nutné prepravovať do mestského drevoskladu, kde sa obyvateľom mesta a okolia rozpredáva v priemernej cene okolo 25 korún.

Firma Singer a Leimdörfer zo Štúrova kupuje naše vedľajšie produkty – koly do viníc a dosky pre banské účely. Odpadové drevo sa predáva za 1 korunu/voz.

Náklady na prevádzku píly, sú pre jej nevhodné situovanie, dosť vysoké. V roku 1909 boli náklady na výrobu 1 m3 prírezov 5 korún a 70 halierov (táto suma zahrňuje všetky vlastné náklady prevádzky, ako osobná príslušnosť, nákup materiálu  a nástrojov, 5% úroky poistenia istiny, mzdy robotníkov atď.). Náklady na získanie suroviny, resp.  náklady na vyťaženie guľatiny, predstavujú 5 korún a 72 halierov, z čoho pripadá na: mzdu drevorubačov v lese    1,04 korún

dopravu na pílu                             3,74 korún

približovanie v lese                         26 halierov

stavbu lesných ciest                        6 halierov

valcovanie na píle                        67,5 halierov

Čistý výnos tovaru sa pohybuje od 52 do 54%, a spolu s výrobou viničných kolov medzi 58 – 60%.  Pri výrobe reziva:  

tovar I. triedy      75 – 77%

tovar II.triedy     13 – 15%,  vedľajšie výrobky predstavujú 10%.

Priemerná hrúbka kmeňa v roku 1909 bola 30 cm.

Pri výrube sa snažíme o to, aby sa podľa možností, na pílu dostávali čím hrubšie kmene, najmenšia hrúbka kmeňa je 20 cm. Z hrubších kmeňov zhotovené stavebné a banské drevo sa bude speňažovať v sklade dreva umiestnenom pri železničnej stanici. Predaj neporezanej tenkej guľatiny je výhodnejší, pretože po jej spracovaní na píle sa dá dosiahnuť iba 36 – 38% výnos. Rovnako speňažujeme aj tenšie stavebné drevo  získané pri prečistkách strednovekých stanovíšť, ktoré predstavuje 1000 – 1500 m3 ročne. To sa každoročne predáva na verejnej dražbe za cenu v rozmedzí od 11 do 13 korún.

Pre potreby obyvateľstva  sa ročne predáva okolo 500 m3 stavebného dreva, ktorého cena sa mení podľa toho, či je záujemca miestne príslušný občan, alebo nie (tzv. „javadalmas polgár“). Občianske právo majú tí obyvatelia, ktorých predkovia od dávnej doby bývali v meste, alebo tí, ktorí boli oslobodení spod šítnického zemepánskeho práva a tiež tí, ktorí v poslednej dobe, za poplatok 600 korún, získali občianske právo. Občania, ktorí majú občianske právo, platia za 1 m3 stavebného dreva (loco les) 3 koruny, ostatní 7 korún a náklady na výrub.

Zľavy pre miestne príslušných občanov sú pri palivovom dreve ešte vyššie.  V Dobšinej sa prirážka k obecnej dani neplatí, ale mesto aj tak predáva občanom palivové drevo za zľavnenú cenu a to aj v prípade, že na to dopláca.  

V jeseni sa, na základe hlavnej daňovej knihy, stanovuje pre každého občana nárok na množstvo palivového dreva a to podľa nasledovného pravidla:

- každému, kto má mestské občianske právo náležia  4 kubické metre

- každému, kto platí pozemkovú daň po každom 2. zdaňovacom období náležia 2 kubické metre

- každému, kto platí domovú daň po každom 1. zdaňovacom období náleží  ½  kubického metra

Takto stanovený nárok sa potom zaokrúhli na celé vozy, ktoré je oprávnený každý občan prevziať a za drevo zaplatiť 2 koruny a 50 halierov, resp. 10 korún za voz dreva, ktoré mu privezú domov. Keďže náklady na palivové drevo predstavujú 80 halierov, povoz 2 koruny, približovanie a stavba ciest 25 halierov, sú teda celkové náklady na výrobu palivového dreva 3 koruny a 05 halierov, čím mesto tak za každý 1 m3 vykazuje stratu 55 halierov.

Mäkké palivové drevo, vyťažené z neďalekých  ihličnatých porastov a tvrdé palivové drevo, ktoré ostalo po zásobení občanov, bude prepravené do mestského drevoskladu a využité pre ostatných obyvateľov, ktorí nemajú mestské občianske práva.  Títo však platia vyššie ceny a to 3,25 korún za mäkké palivové drevo a  5,00 korún za tvrdé. I tu však existujú zľavy a tak ich mäkké palivové drevo stojí 2 koruny a tvrdé 3 koruny a 50 halierov.     

Palivové drevo, vyťažené z okrajov ihličnatých porastov vzdialenejších ihličňanov, hrubších vetví a bukov, vyskytujúcich sa medzi ihličňanmi, sa využíva na pálenie dreveného uhlia. Uhlie vykupujú železiarne kniežaťa Coburga a je prepravované do stratenskej železiarne a do pražiarne železnej rudy v Mlynkoch.

Pri výrobe a zhodnocovaní dreveného uhlia sa využíva meradlo o obsahu 250 litrov (2,5 hectoliter). Za jedno také meradlo, ktoré sa rovná ¼ m3, sa doteraz platilo:  

za uhlie z tvrdého dreva                3,00 korún

za uhlie z mäkkého dreva              2,00 korún

Priemerná mzda za pálenie uhlia bola 70 halierov, rovnako ako za aj za jeho  dovoz. Keďže 1 priestorový meter  mäkkého palivového dreva vydá 1,5 meradla a tvrdého 1 – 1,5 meradla, je čistá základná cena spolu s nákladom na údržbu ciest 18 – 20 halierov za 1 priestorový meter palivového dreva.

Rozdrvenú smrekovú kôru speňažujeme ako tzv. smrekovú trieslovinu (lúccser). Asi pred desiatimi rokmi bola, v dobšinskom údolí, v osade nazvanej Hámor, ktorá je od mesta vzdialená 2 km, postavená drviareň, výrobky ktorej odkupoval miestny veľkopodnikateľ s kožou Samuel Fischer v cene 5,00 – 5,50 halierov za metrák (loco železničná stanica). Základná cena 1. priestorového metra kôry bola minulého roku 2 koruny a 15 halierov.

Okrem hlavnej výroby, priemerne ročne na ploche 191.8 katastrálnych jutár vykonávame prečistky porastov, z ktorých získame 1000 – 1500 m3 dreva, ktoré sa predáva ako tenšie stavebné drevo a zvyšok ako palivové.

Z vedľajších činností je najvýznamnejšie pasenie. Vykonávať sa bude iba na starých a stredno vekých stanovištiach a to ročne na rozlohe 3746 katastrálnych jutár.

Zužitkovanie trávy, sa pre zamedzenie prípadného možného zneužívania, je dovolené iba na lesných čistinkách a starých cestách.

Výkon poľovníctva a rybárstva je daný do nájmu miestnym poľovníckym a rybárskym spoločnostiam, ktoré platia ročný nájom vo výške 800 korún za výkon poľovníctva a 470 korún za rybárstvo.    

Stav poľovnej zveriny je menlivý, počet srnčej zveriny v rokoch 1906 a 1907, pre silné zimy, značne upadol. Oproti tomu,  stav jelenej zveriny začína v posledných rokoch stúpať. Je pravdou, že kapitálne jedince sú u nás zriedkavé a tak aj tradičná pravidelná ruja chýba. Pomerne často,  slabé a zakrpatené jelene z revírov panstva susedného Coburga a grófa Andrássyho, ktoré prenasledujú silnejšie jedince, prechádzajú do nášho revíru. Výskyt medveďa je pomerne častý a za posledné dva roky sa diviačia zver značne rozmnožila. Ojedinele sa vyskytuje hlucháň hôrny. Počty jariabka hôrneho sú pomerne vysoké. 

Podľa úradne schváleného plánu obnovy a zalesňovania, sa v mestských lesoch  ročne obnovuje 91 katastrálnych jutár  vyrúbanej plochy a asi na 61 katastrálnych jutár plochy, sa doplnia medzery v mladinách.

Vyrúbané plochy pred 5-6 rokmi, pre nedostatok povozníkov, nemohli byť v žiaducej dobe upravené, z čoho v poslednej dobe vyplývajú veľké ostatky, takže  v posledných troch rokoch je potrebné zalesniť ročne omnoho väčšiu plochu.  

Zalesňovanie vykonávame výhradne iba na jar. Sadenice pestujeme v 20. vlastných lesných škôlkach, ktorých celková rozloha predstavuje 3 katastrálne jutrá. Na výsadbu sme doteraz najviac používali sadenice vypestované zo semena a to 3. ročné smrekové a 2. ročné červeného smreka. V priebehu tohto roka sme už pristúpili aj k zušľachťovaniu akosti sadeníc, pretože musíme zalesniť viacej zanedbaných starých vyrúbaných plôch. Tomu účelu najviac vyhovujú upravené sadenice, ako to dokazujú naše skúsenosti s využívaním takých sadeníc, ktoré sme kúpili od susedného panstva grófa Gejzu Andrássyho.

Najväčšie ťažkosti pri sadení máme počas zalesňovania horských strání vytvorených na vápencovom podklade a to predovšetkým na južných svahoch plošiny Hannes Hőhe  nad ľadovou jaskyňou, kde bola plytká vrstva humusu zodratá zošmykovaním brvien a tak teraz je na mnohých miestach povrchu iba podkladová hornina. K tomu prispieva ešte aj tá skutočnosť, že tieto stráne sú vystavené priamym účinkom slnečného žiarenia. Pôdu tu až tak stratila svoje vyživovacie vlastnosti, že nevyhovuje na pestovanie smreka a preto tieto horské stráne zalesňujeme výhradne sadenicami červeného smreka a borovice lesnej. Smrekovými sadenicami zalesňujeme iba v údolí a miestach s hlbším pôdnym pokryvom.    

Začali sme aj realizovať prevod výmladkového lesa na ihličnaté porasty. Podsadili sme medzerovitý a riedky brezový porast  smrekovými sadenicami . Podľa doterajšieho stavu vzrastu sadeníc, možno povedať, že úspešne.

Spôsob opatrovania zalesnených plôch spočíva v oslobodzovaní sadeníc od trávy a rozmáhajúcich sa nežiaducich drevín , ako je vŕba rakytová, breza, lieska a iné. Odstraňovanie trávy sa vykonáva skoro na jar, často tesne pred začiatkom zalesňovania, prípadne spolu s doplňujúcim  dosadzovaním. Nežiaduce dreviny, po skončení sadenia, sa pre ich následné odstránenie, okrúžkujú.

Ročné výdavky na sadenie, za posledné 3 roky, predstavovali 20000 – 24000 korún, čo je síce na prvý pohľad vysoká hodnota, ale ide o odstránenie zanechaných nedorobkov, práve z týchto predchádzajúcich rokov. Okrem toho, aj kúpa sadeníc, drahá denná pláca v našom okolí a zabezpečovanie stravy pre robotníkov, sú príčinami tejto veľkej sumy.

Lesné  škody sú pomerne časté, ich počet sa pohybuje medzi 150-200. Najviac ich spôsobujú priestupky pri pasení, menej krádeže dreva.   

Personálne obsadenie lesného úradu tvoria dvaja lesnícki hodnostári, jeden hlavný lesný strážca, 8 lesných strážcov, dvaja mládenci a vedúci drevoskladu; ďalej na píle piliarsky majster, dvaja strojníci, dvaja kuriči a jeden pracovník, ktorý preberá guľatinu.

Pri uvedenom spôsobe spravovania, mestský lesný majetok za posledných 10. rokoch dosahuje priemerný čistý zisk 71 949 korún, z čoho na jedno   katastrálne jutro pripadá 7 korún a 16 halierov.

hospodárska cena 9893,00  katastrálnych jutár lesa predstavuje ... 2 141 199,00 korún

hodnota stavieb lesného majetku                                             ......  45 000,00 korún

hodnota vyťaženej drevnej hmoty, inventáru a vybavenia              ...... 80 000,00 korún

celková hodnota lesného majetku mesta                               ......  2 266 199.00 korún  

Istina, vložená do lesného hospodárstva sa zvyšuje úrokom 3,1% z uvedeného čistého zisku.

V  tomto príspevku som oboznámil  prítomných s lesným hospodárstvam mesta Dobšinej a prosím ctené verejné zhromaždenie, aby si naďalej udržalo srdečnú spomienku na naše mesto. Chcem vyjadriť názor, že prítomní veria v prínos tunajšieho zhromaždenia a obrazne povedané umelci okolia okrem zvláštností rastlinnej a živej prírody spoznajú aj mnoho zaujímavostí lesa. Prajem čo najskoršie  dovidenia !   

Spracoval Mikuláš Rozložník, Košice, január 2022