DOBŠINÁ od Dobšinčana

Mesto Dobšiná a jeho okolie sa stalo svetoznámym predovšetkým svojou prírodnou danosťou a to jednak neďalekou ojedinelou ľadovou jaskyňou, ale aj výskytom rozličných nerastov či  nerastných surovín. Vhodné využívanie prírodných daností umožnilo rozvoj baníctva a s ním súvisiacich činností. Predmetné územie sa zásluhou toho stalo nielen záujmom širokej verejnosti, ale aj odborníkov rôznych odvetví, ako predmetom ich výskumov, výsledkom ktorých bolo množstvo uverejnených prác. V priebehu času tak vzniklo množstvo písomných dokladov o území.

Účelom tohto príspevku je poskytnúť prehľad o dostupných uverejnených písomných dokladoch. Pod pojmom publikácia, ktorý sme uviedli v nadpise nášho textu, rozumieme práce uverejnené tlačou, prípadne v ostatnej dobe aj  elektronicky, ako sú knihy, monografie, brožúry, vedecké state a iné. Iba pre informovanosť, v tejto súvislosti uvádzame, že o publikáciách bola 1. 8. 2022 schválená nová legislatíva – zákon č. 265/2022.

Predkladaný príspevok zhrňuje doteraz nám prístupné publikácie, uverejnené ako zobrazenia titulných strán práce so stručnými údajmi (autor, vydavateľ, rok vydania), pričom sme si vedomí, že ich vymenovanie nebude dokonale úplné. Možno ale aj tak konštatovať, že počet publikácií o Dobšinej a okolí, je prinajmenšom udivujúci.

Je však potrebné uviesť, že okrem uvedených prác, existuje aj množstvo vedeckých pojednaní predovšetkým o geológii územia a nerastnom bohatstve, ktorých zoznam uvádzame v závere tohto príspevku.

Nemožno si však aj tak robiť nárok na jeho úplnosť, pretože okrem prác, ktoré majú v názve uvedené Dobšiná, existuje aj množstvo takých, kde sa o nej pojednáva bez toho, aby sa to z titulu dalo zistiť. 

Na napísanie nasledujúceho článku  nás priviedla skutočnosť, že o máloktorom banskom meste na Slovensku, ale možno i v zahraničí, bolo napísaných také množstvo kníh a informačných článkov, ako o bývalom banskom meste Dobšiná a jeho okolí.

Banské mesto Dobšiná, situované v atraktívnom turistickom regióne, možno jeho históriou, významnou ťažbou  rôznych nerastných surovín a ich úpravou, zaradiť medzi popredné európske banské mestá.  Často sa stretávame  aj s  označením Dobšinej  ako „ Malá Banská Štiavnica“. Tu tiež bol v roku 1683  založený  banícky spolok Bratstvo (Brüderschaft), asi prvý v Európe. Uvedené dokumentujú  i vydané knihy, ktoré túto skutočnosť opisujú. 

Písomné dokumenty a tlačou vydané publikácie sú však iba jednou stránkou poznávania skutočnosti. Jeho druhou stránkou je poznávanie prostredníctvom osobnej návštevy záujemcov o túto históriu. Otázkou je, či vieme  to v Dobšinej prezentovať tak, ako je to v mnohých mestách na Slovensku, či aj v regióne Gemer a Spiš? Žiaľ nateraz v meste tomu tak nie je. I keď je pochopiteľné, že  každá zvolená samospráva má zložité podmienky s riadením mesta, bolo by žiadúce vyvinúť väčšiu aktivitu. „Slovná“ snaha síce existuje, ale chýbajú projekty a ich realizácia, ktoré by podporili  historickú výnimočnosť tohto mesta.

Množstvo informácií o Dobšinej uvádzajú aj webové stránky stránke autora Rudolfa Pellionisa „Dobšiná od Dobšinčana“  https“//dobsincan.estranky.sk/ a Ondreja Doboša „Maj Gemer“ https://majgemer.sk v časti „Baníctvo“.

Mnohé údaje o Dobšinej, ako i iné rôznorodé informácie o geológii, úprave, geologickom prieskume a pod., sú uložené v Geofonde organizácie „Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava“.

Historické doklady o Dobšinej uchovávajú aj archívy. Ide predovšetkým o „Slovenský banský archív – Verejná správa“ v Banskej Štiavnici a  MV -  SR  - štátny archív, pobočka Rožňava, a s prihliadnutím na historický vývoj aj maďarské archívy a stránky ako sú: Magyar Nemzeti Levéltár, Bp. https://mnl.gov.hu, a ďalšie stránky  https://ombke.hu/index.php/bk-archívum, https://epa.oszk.hu/html/vgi/kardexlap.phtml?id=1635, https://www.rfmlib.hu/hu/page/rudabanyai-muzeum-digitalizalt-anyagai

www.lib.uni-miskolc.hu/web/konyvtar  

Zoznam literatúry o geológii, banskej a hutníckej činnosti  a informačných  prameňov z okolia Dobšinej

Ahlburg, J. (1913): Felsö Magyarországi  érchegység érctermöhelyei. A Magyar kir. Föltani Intézet  Évkönyve, XX kötet, 7. (Záró Füzet)

Anonym, (1975): Dobšiná - 100 rokov požiarnej ochrany, vyd. MsNV Dobšiná, 90 s.

Andrian, F. (1859): Die geognostischen Verhältnisse der Umgegend von Dobschau. Verh. K.-kön. geol.  Reichsanst. (Wien), 10, 79-80.

Andrian, F. (1867): Umgebungen von Dobschau. Verh. K.-kön. geol. Reichsanst. (Wien), 18, 257-258.

Andrian, F. (1868): Geologische Aufnahmkarte der Umgebung  von Dobschau und Czetnek Verh. K.-kön. geol. Reichsanst. (Wien),.

Adriany, J (1936):  Chronik der Bergstadt Dobschau, 1326 - 1935

Bajaník, Š. (1960): Poznámky ku geológii územia medzi dolinou Tešnárka a obcou Hnilec. Geol. práce, Zpr. (Bratislava), 20, 105-110. ŠGÚDS Bratislava.

Bachňák, M. et al., (1992): Dobšiná – horniny na výrobu šupín a mletej múčky, PP. MS ŠGÚDS Bratislava.

Bencelický: (1959) Beschreibung der Kupfererzvorkommen in der Grube „Andreas“ Hirschkohlung in Dobsina. Stav k 1.7. 1959.MS-ŽB

Bergfest, A. (1952): Baníctvo Ni-Co rúd v Dobšinej. MS-GP.

Bergfest, A. (1953): Dobšiná Cu - Fe. ŠÚBS Banská Štiavnica (rešeršná správa)

Beňo, J, et. al., (1962): ZS- k mape nerastných surovín na liste M-34-113-D (Dobšiná).MS-GP

Biely, A. (1956): Príspevok ku geológii okolia Dobšinej. Geol. Práce, Zpr. (Bratislava), 5, 7-61

Böckh, H. (1908): Bemerkungen zu „Die Erzlagerstätten von Dobschau und ihre Beziehungen zu den gleichartigen Vorkommen der Ostalpen.. Z. prakt. Geol. Lagerstättenkunde (Berlín), 16, 506-508.

Bücher Katalog, (1873): Des Dobschauer Leseveriens, Druck Kovács M, Rosenau

Cotta, B., )1861):Über die Erzlagerstätten  von Doschau. Berg. und. Hütt. Z.Jahrg. 20 (Wien),

124-151.

Čapo, J. et al. (1990): Záverečná správa Dobšiná - Vlachovo, Cu, Au, Ag rudy. MS ŠGÚDŠ, Bratislava.

Červinka, J. (2002): My Dobšinčania,  vydalo Mesto Dobšiná

Červinka, J. (2006): Tajomstvá sklenenej panny, vydalo mesto Dobšiná.

Čorej, M. (1956): Záverečná správa a výpočet zásob Dobšiná – Fe. MS Želba, Sp. Nová Ves

Fediuková, E., Hovorka, D. a Greguš, J. (1976): Compositional zoning of andradite from serpentinite at Dobšiná (West Carpathians). Věst. Ústř.úst. geol. (Praha), 51, s. 339-345.

Ferenc Š., Vlasáč J., Polák Ľ., (2017): Čuntava pri Dobšinej - zabudnutý výskyt ortuťových rúd a jeho problematická genéza. Minerál, 25., 2, 164-171., ISSN 1213-0710.

Funllon, H. B. (1892): Chromglimmer Fuchsit von Dobschau. Verh. K.-kön. geol. Reichsanst. (Wien).

Gergely, E. (1986): A magyarországi bányásztársadalom története 1867– ig.. Budapest, 1986, (244.266)

Gesell, S. (1901): A Dobsinai bányater?let földtani és telérviszonyai. Magy. kir. földt. Intéz. évi Jelent. (Budapest), 104-119.

Gesell, S. (1904): Montangeologische Aufnahme auf dem, von der Dobsinaer s?döstlichen Stadtgrencze, s?dlich gelegenen Gebiete. Jber. Kön. ung. geol. Reichsanst (Budapest), 120-133

Gotthard, M. (1795): K. Piltzius, Kurze Erzählungen der Verheerung und Plünderung der Bergstadt Topschau, welche im J.1584, den 14. oktob. Durch die Filleker Türken geschehen ist. Preklad z latin4iny. Originál v Maď. n. múzeu.

Goll, J. (1936): Chalkografický výskum dobšinského gersdorffitu. Příroda (Brno), 29, 220-222.

Goll, J. (1937): Étude métallographique des minerais de nickel provenant des environs de Dobšiná (Slovaquie). Bull. int. (Acad. Tcheque Sci) (Praha), 38, 11-16. II, (Praha), 47, 3, 1-17.

Gömöry, Á. (1927): Emlékkönyv Dobsina  bányaváros alapításának 600 éves évfordulójára, Putnok, 238 s.

Halahyjová, G. (1956): O enargite v Dobšinej. Geol. práce, Zpr. (Bratislava)7, 159-160.

Halahyjová, G. (1957): Mineralógia a paragenéza Co-Ni žíl v Dobšinej. Geol. práce, Zoš. (Bratislava), 46, 150-151.

Halahyjová, G. (1957): Mineralogická štúdia Ni-Co arzenidov Dedičnej štôlne v Dobšinej. Geol. sbor.Slov. akad. vied (Bratislava), 8, 2, 259-272

Halahyjová, G. (1959): Mineralogické a paragenetické štúdium ložísk v okolí  Dobšinej. MS-VVÚGG,PFUK.

Halahyjová, G. (1961): Mineralogické a paragenetické štúdium rudných ložísk v okolí Dobšinej. Manuskript Geofond (Bratislava), 334 s.

Halahyjová, G. (1964): O genéze dobšinských rudných žíl. Geol. práce, Zpr. (Bratislava), 33, 53-69.

Halahyjová, G. (1964): O štruktúrach Ni-Co-Fe sulfoarzenidov a arzenidov z Dobšinej. Geol. zbor. Slov. akad. vied (Bratislava), 15, 1, 87-91.

Halahyjová, G. (1972): Reflectivity of gersdorffite from Dobšiná. Geol. zbor. Geol. carpath. (Bratislava), 23, 1, 55-68.

Heckenast, G.: Lányi Pál (A magyarországi korai kapitalizmus töténetéhez).

Herčko, I.(1979): Mineralóg G. Melczer z Dobšinej. Obzor gemera, 10,č. 3, s. 158-160.

Herčko, I.(1996): Z dejín geologických výskumov v okolí Dobšinej. In Spravodaj Banského výskumu. Roč. 36, č. 2-3, s. 64-66

Herčko, I.(1996): Z dejín mineralogických výskumov v okolí Dobšinej. In Spravodaj Banského výskumu. Roč. 36, č. 2-3, s. 112-116.

Hladík, S. (1955): Výskyt hematitu v dobšinskom verukáne. Geol. práce, Zpr. (Bratislava), 2, 113-114.

Hladík, S. (1954): Záverečná správa a výpočet zásob Martin - Co-Ni. MS ŠGÚDŠ, Bratislava.

Hladík, S. (1954): Záverečná správa a výpočet zásob Dobšiná-Tešnárky - Co. MS ŠGÚDŠ, Bratislava.

Hladík, S. a Kotras, J. (1958): Záverečná správa a výpočet zásob Dobšiná - Co a Podroveň - Fe. MS ŠGÚDŠ Bratislava.

Hornáček, P. (1961): Záverečná správa a výpočet zásob Dobšiná  Fe, MS Želba, Sp. Nová Ves.

Horniš, A. et. al. (1955) Správa VUSKM o petrograficko-mineralogickom výskume štrkopieskov  pre vyrovnávajúcu nádrž v Dobšinej. MS-GF.

Hovorka, D. Ivan, P. (1980): A hydrothermal teaching of the Co-Ni arsenides vein deposits genesis (Dobšiná, the West Carpathians). In: An International symposium on metallogenesis of mafic and ultramafic complexes. National Technical University of Athens, ss. 172-184.

Hovorka, D. a Ivan, P. (1981):Serpentinit v paleozoiku při Dobšinskej. In: Zborník referátov z konferencie Paleovulkanizmu Západ. Karpát. Bratislava, Geologický ústav D. Štúra, ss. 67-80.

Hovorka, D. Dubíkova, K,. (1995): Dva typy azbestu z Dobšinej. Minerália slov. 27, 106-112.

Husár, M. (1982): Mineralogické a geochemické štúdium niektorých Co-Ni minerálov dobšinských hydrotermálnych žíl. Dipl. práca, Bratislava.

Husár, L. (2015): Stratenské údolie a Dobšinská ľadová jaskyňa. Vydalo mesto Dobšiná.

Husár, L. (2017): Bola jedna chýrečná škola. Vydalo mesto Dobšiná.

Husár, L. (2018): Historické humoresky z dobšinského športu 20. storočia. Vydalo mesto Dobšiná.

Hýbl, F.  ( 2015): Krvavá noc na Švédských šancích nedaleko Přerova 18. a 19. června 1945. 1. vyd. Přerov: Statutární město Přerov, 2015, 142 s. 

Hýbl, F. (1995): Tragédie na Švédských šancích v červnu 1945. V Přerově: Muzeum Jana Amose Komenského : Městský úřad, 1995. 39 s.

Chmelík, J. (1962): Vyhodnotenie vrtov z listu Dobšiná  01-A1. MS-GP.

Chmelík, J. (1962): Geologické vyhodnotenie vrtu G-34 Dobšiná Hámor. MS-GF

Ilavský, J. (1949): Dobšiná-Vlachovo  výskyt Fe-rudy na Schnelfahrte, Vlachovo MS-GP.

Illés, V. (1903): Dobsina nyugati kornyékének  bányageológia viszonyai  Magy.kir. foldt. Intéz Évi Jelent (Budapest), 117-126.

Illés, V. (1904): Montangeologische Verhältnissse in der westlichen Umgebung von Dobschau. Jber. Kön. ung. geol. Anst. (Budapest), 134-144.

Ivan, P. 1987: Zlato v listvenitoch  zo sulfidicko-sideritových ložísk Rudňany a Dobšiná  - priebežné údaje. in: zlato v západných Karpatoch, GÚDŠ 101-109.

Jarkovský, J. (1955): K otázke získania magnetitu zo serpentinického haldového materiálu  v Dobšinej.  MS-GF.

Jarkovský, J. (1957): Správa o výskume dobšinského serpentinitu. MS-GF

Kallauner, O. (1928): Dobšinský azbest, Stavivo ,9.

Kallauner, O. (1932): Ťežba a úprava azbestu v Dobšiné na Slovensku,, Stavivo (Praha 13, 516.

Kamenický, J. (1950):  Dobšiná – Mlynky. MS-GF.

Kamenický, J. (1950):  Správa o hadci pri Čuntave na SZ od Dobšinej, MS-GF.

Kamenický, J. (1950):  Správa o možnostiach  rozšírenia kutacích prác  v r. 1951 v rudnom revíri Slovinky, Dobšiná, Gelnica, MS-GF.

Kamenický, J. (1950):  Správa o geologicko - montanistických pomeroch medzi Dobšinou a Mlynkami. MS – GÚDŠ.

Kamenický, J. (1951): O hadci pri Dobšinej, Geolog. Sbor. 2, 3 -30.

Kamenický, J. (1952): Správa o Ni-Co ložiskách v Dobšinej. MS_GF.

Kašpar, P. (1969): Skutterudit z Dobšiné. Čas. Mineral. Geol. (Praha),14, č. 3-4,299-303.

Kettner, R. (1921): Príspěvek k poznání geológie Spišsko-Gemerského rudohorí medzi Gelnicí a Dobšinou. Sbor. St. geol. Úst.Čs. Republ. 1. 21-28.

Klein,S., (1884): Das Stracenaer Thal und die Dobschauer Eishöle. Zweiete  Verbesserte und Vermehrte Auslage. Budapest, Buchdrukerei des Franklin  Verein.

Klein,S., (1886): Dobsina, rendezett tanácsú bányaváros, alsófokú pariskolájának, elsó értesítöje az 1885/86  tanévröl, 29.  

Klein, S., (1914): Topscher Gatscholper, eine Sammlung von Volksliedern, Sagen, Erzählungen und humoristichen Gedichten in Dobschauer Mundart Dobsina, és vidéke Buchdruckerei  Aktiengesellschaft . 240 s.

Kollárik, M. et al. (2017): Mestské lesy Dobšiná 1992-2017, Vydalo Mestské lesy.

Kubányi, Z.: 100 rokov elektriny v Dobšinej. Privátny archív autora článku.

Kronika mesta Dobšiná, 1924: Mestský úrad Dobšiná.

K.S. (1906): BULÉNIA, Különlenyomat a „Gömör és Borsod Vármegyék – Bányászati és Kohászati Monografiaja“ – Címü Műbol.. Selmeczbányán Nyomattot  Joerge Ágost özv és fia Könyvsajtóján

Leffler, J. (2020): Dotkli sa Dobšinej. Vydalo mesto Dobšiná.

Leffler, F. (2020): Útržky z Dobšinej. Vydalo mesto Dobšiná

Leffler, J. (2021): Dotkli sa Dobšinej, 2. diel. Vydalo mesto Dobšiná.

Lipták F. (1978): Dejiny Obchodne školy v Dobšinej, diplomová práca, FF UJPŠ Prešov, privátny archív autora.

Lux, J, (1923): A német nyelvtanítás módsz. Bp.1923. (Polgáriskolai módszertanok I,)

Lux, J, (1935): Siedlungsgeschichte und Rechtsverhhältniss der Stadt Dobschau – Dobsing. Ungarisches Jahrbuch.

Lux, J.(1958): Das Zunstleben in Dobschau. München,Südostdeutsches Archív.

Lux, J.(1959) : Eine deutsche Sprachinsel in Karpatenraum Dobschau, München

Lux, J. (1961): Wörterbuch der Mundart von Dobscha 29 (zips). Marburg.

Magula, R. (1967): K ťažbe cobalt- niklovej rudy v Dobšinej . In Nové obzory, roč. 9, s. 132-163

Magula, R. (1973): Význačné obdobie baníctva v Dobšinej. Zbor. Východoslov. múz. (Košice), Sér. A, 11-14, A, 143-150.

Magula, R. (1980): Význačné obdobie baníctva v Dobšinej. In Zborník : Baníctvo v Dobšinej, In Vlastivedný časopis , roč. 3. s. 97-101.

Maurer, A. (1930): Turistický sprievodca okolia Stratenej a Dobšinskej ľadovej jaskyne.

Mega, E. (1902): Dobsina bányaszata XIX szásadban, Bányászati  köhászati Lap. 18-19.

Melczer, G. (1896): Baryt Dobsinárol. Földt. Közl. (Budapest), 11-12, 321-323.

Mesarčík, I. (1992): Záverečná správa Dobšiná Ni-Co, VP. MS ŠGÚDŠ, Bratislava.

Mesarčík, I, et al. (2000): Komplexné zhodnotenie zastaveného ložiska Dobšiná, regionálna geológia, stav k 31.12.2000.

Mikulik, J., (1978): Die Dobschauer Eishöle, Druck und  Verlag de „Panónia“.

Mikulik, J., (1880): A bánya- és vasipar története Dobsinán,. Separát, Budapest, 1881, 80 s.

Mikulik, J., (1880): Dobsina és népe, in Eperjesi lapok kön. geol. Reichsanst. (Wien), 10, s.245.

Mráz, G. (1909): A Dobsinai Német  Nyelvjárás. A Mayar Tudományos Akadémia  Kiadása

Noth, J. (1874): Graphit mit Schwefelies und Brauneisenstein  bei Dobschau, Gömörer Komität, Ungarn, Verhandlungen No. 10, Wien 245.

Noth, J. (1874): Kleinere Mitteilungen  No. 4 Kohlenvorkomise an der Stracena – Höle bei  Dobschau. Verh. Geol. Reichsanst. (Wien) 10 245 – 246.

Paděra, K. (1955): Röntkenometrické určení pararammelsbergitu z Dobšinej. Sbor. Ústr. Úst. golog. Od. 21. 2. 813 -822.

Paděra, K, Boška, V, Pelikán, B (1955): Rézbanyit aus Dobšina in der Ostslovakei. Chem. Der Erde, 17, 4, 329 -340.

Paděra, K. (1962): Pararammelsbergit z Dobšiné a jeho odlišení od rammelsbergitu. Geol. sbor. akad. vied (Bratislava), 13, č. 1, s. 135-147.

Papoušek, I, (1954): Dobšiná- Cu-  žily.MS -GF.

Paděra, K. (1955): Nekteré Cu – rudy (Ni-Co) v okolí Dobšiné ve SGR. MS -GF

Pelech, E. J. (1884): A Sztraczenai Volgy és a Dobsinai Jégbarlang. Második javitott és  Bövitett kiadás. Budapest. Franklin – Társulat Könyvnymodája.

Pelech, E. J. (1884): Valey of Stracena and the Dobschu ICE – Cavern, Hungary. Translateit from the German. London Trübner Co., Ludgate Hil.

Pilous, V. (1971): Prvá známa ľudová modrotlač na Slovensku je z Dobšinej, Obzor Gemera, r. II, č.4, 122-123.

Piltzius, G., (1903): A Törökök betörése Dobsinára 1584, évi október hó 14-én, Rozsnyó, 80s.

Pramuka, S. (1985):  ZS Dobšiná Ni-Co rudy – petrografia. MS, GF.

Prantl, P., (1938): Futher notes on die Carboniferous Bryozoa from Dobsina (Slovakia). Věst. Král, Čes. Společ. Náuk 77. Tři. mat. přírodověd (separát).

Rakusz, Gy. (1923): A dobsinai szerpentin. Földt. Közl. (Budapest), 53, č. 1-12, ss. 73-81.

Rakusz, G. (1924): Studien an dem Granat von Dobschau. Zbl. Mineral. Geol. Pa-läont. (Stuttgart), s. 353-356.

Rakusz, G. (1924): Der Asbest von Dobschau und seine Verarbeitung. Földt. Közl. (Budapest 56-59.

Rakusz, G. (1924): Studien an den Granat von Dobschau. Zbř. Mineral.Geol. Paläont. Stutgart, 353 – 356.

Rakusz, G. (1924): Über den Serpentin von Dobschau. Földt Közl,54,73 - 81

Rakusz, G. (1932): Die Oberkarbonische Fosilien von Dobsina und Nagyvisnyö Geologica hung., Ser, Geol, paleont.8. 1 – 219

Redlich, K. A. (1908): Die Erzlagerstätten von Dobschau und ihre Beziehungen zu den gleichartigen Vorkommen der Ostalpen. Z. prakt. Geol. (Halle), 16, s. 270-274.

Roth, S., (1881): A Jekelfalvi és dobsinai diallag - serpentin leirása. Földt. Közl. (Budapest), 11, č. 4-5, ss. 120-124.

Rozlozsnik, P. (1914): Geologische Notizen ?ber Dobšiná. Jber. K.-Kön. geol. Reich-sanst. (Wien), s. 423-442.

Rozlozsnik, P. (1915): Die Montangeologische Aufnahme der Umgebung von Dobsina. Jber. Kön. ung.  geol. Anst. (Budapest), ss. 418-423.

Rozlozsnik, P. (1935): Die geologischen Verhältnisse der Gegend von Dobsina. Geologica hung., Ser. geol.  5, (Budapest), 118 s.

Rozložník, L. (1956):  Správa o geologickom mapovaní územia SV od Dobšinej. M.S. GP

Rozložník, L. (1957): Geologické a rudné pomery okolia Dobšinej. Geol. práce, Zpr. (Bratislava), 11, s. 100-108.

Rozložník, L. (1958): Príspevok ku geológii ložiska Georgi pri Dobšinej. Geol.  Sbor. Slov. akad. vied (Bratislava), 9, č. 11, ss. 80 - 102.

Rozložník, L. (1959): Tektonické postavenie rudných ložísk v okolí Dobšinej. Acta. Geol. Geogr.  Univ. Comen., Geol. 2. 167 – 175.

Rozložník, L. (1961): Petrografia, petrotektonika a petrochémia granitizovaných hornín rakoveckej série  a ich vzťah k zrudneniu v okolí Dobšinej. MS-BFVŠT.

Rozložník, L. (1961): Tektonické postavenie rudných ložísk medzi Dobšinou a Mlynkami. (Kandidátska dizertačná práca) M.S. – GF.

Rozložník, L. (1962): Problémy metalogenézy okolia Dobšinej. Geol. práce, Zoš. (Bratislava), 61, s. 127- 140.

Rozložník, L. (1963): Bázické vulkanity v karbóne dobšinského vývoja. Geol., Zpr. 28 práce,. (Bratislava), 27, s. 35-48.

Rozložník, L. (1963): Relation betwen Faults and   in the  „Shear Zone“ of the Dobsina Vicinity. Geolog. Práce, Zpr 28. 103 - 112

Rozložník, L. (1965): Analýza štruktúrno - metalogenetických elementov medzi Dobšinou a Mlynkami. Sbor. geol. vied, Západ. Karpaty (Bratislava), 4, ss. 29-93.

Rozložník, L. (1965): Petrografia granitoidných hornlín rakoveckej série v okolí Dobšinej. Sbor. geol. vied,  Západ. Karpaty (Bratislava), 4, s. 95 - 144.

Rozložník, L. (1984): Nálezová správa – stratiformná kyzová formácia gelnickej skupiny (Au, Ag) Leannder Dobšiná  - Vlachovo. MS. ŠGÚDŠ, Bratislava.

Rozložník, O. (1959): Geologické a paragenetické pomery rudných ložísk v južnom okolí Dobšinej. Dipl. práca, Bratislava.

Rozložník, O. (1970): Záverečná správa Dobšiná VP, Fe a Cu rudy. MS ŠGÚDŠ.

Rozložník, O. (1996): Ložiská medených a ortuťových rúd v regióne Dobšinej. In: Zborník ref. zo sem.  Z dejín baníctva v Nižnej Slanej a Dobšinej, 124-126.

Rozložník, O. a HunsdorferE., et al. (  2013,vydanie druhé): Banské mesto Dobšiná, s. 159

Rozložník, O. a Rozložník M.,  (2013), Banícke združenie Dobšiná, vydal Turčan T. pre mesto Dobšiná, s. 111.

Rozložník, O (2020), Banská víla, Die Grubenfee, stráži nerastné bohatstvo v baniach okolia Dobšinej, tlač Roveň s.r.o  Rožňava, vydalo mesto Dobšiná, s. 95.

Rozložník, O. a Rozložník M., (2022), Osada Lányi huta, mestská časť Dobšinej a jej zakladateľ Paul Lány, tlač THUILLIDEA.Sk.  s. 202.

Ruffínyi, E. (1921): Expozé von der Kobalt nikelerze Abbau und Verkaufberechtigungsgrube „Martini“. MS-GF.

Sarnovský, J. (2006): Srdce ma bolí za Čuntavou. Vydalo mesto Dobšiná.

Snopko, L. (1960): Stručná správa o geologickom mapovaní J od Dobšinej. Geol. Práce, Zpr.20, 97-104.

Straka, P. (1981): O veku série foederata. Geol. Práce, Spr.  Výsek GÚDŠ, Spr. 75. 57-62..

Stejskal, J. a Vachtl, J. (1934): Příspěvek k poznání geologických poměr? okolí Dobšiné na Slovensku. Věst. St.  geol.úst. Čs. republ. (Praha), 10, č. 5, s. 177-182.

Stejskal, J. a Vachtl, J. (1936): Nástin geologických poměr? okolí Dobšiné na Slovensku. Carpatica, Ř. B (Praha), 16, ss. 113 - 140.

Šlosár, J., (1978): Z dejín robotníckeho hnutia v Dobšinej, vyd. Východoslovenské  vydavateľstvo pre GVS v Rimavskej Sobote, 144 s.

S. K. (1910): Buléner Lieder  aus dem Teaterstücke,. „Aus Krämmel en der Hett“. Nyomatott Schmidt G., Dobsinán

Šmelko, L. (1995): Dobšinská Maša, LITTERA PRESS, 103 s.

Šmelko, L, (2015): Tajuplné názvy vrchov. Vydalo mesto Dobšiná.

Trapl, S. (1930): Karbonské rostliny od Dobšiné. Věst. Ústř. úst. geol. (Praha), 6, č. 1, ss. 25-27.

Trdlička, Z. (1954): Dobšiná Co – mineralogicko – petrografický posudek o rudním minerálu. MS. GP.

Ulrich, F. (1936): Ryzí bizmut z Dobšiné. Věda přír. (Praha), 17, č. 6-8, s. 233-235.

Urban, P., Šouba, M. 1956: Pruskum sedimentu v ČSR. 1954 -1956 Dobšiná, MS. GF.

ÚVR Praha. (1959): Mineralogický rozbor Dobšiná. MS-.ŽB

Vachtl, J. (1938): O karbónu medzi Dobšinou a Koterbachy. Sbor. Stát. geol. úst. (Praha), 12, s. 65-89.

Valiska, J., (1980): Nemecké nárečie Dobšinej. Príspevok k výskumu zanikania nárečí enkláv. Gem Vlastivedná spoločnosť, edícia Gemerské vlastivedné pohľady č. 54, s. 305.

Varček, C. et al. 1955: Správa o mineralogickom a geochemickom výskume ložísk južného pásma okolia Dobšinej. M.S. – GF.

Trapl, S. (1930): Karbonské rostliny od Dobšiné. Věst. Ústř. úst. geol. (Praha), 6, č. 1, ss. 25-27.

Vávra, R. et al. (1969): Záverečná správa a výpočet zásob z ložiska Dedičná – Dobšiná, Fe. MS Želba, Sp. Nová Ves.

Voit, E. W. (1901): Geonostische Schilderung der Lagerstätten - Verhältnisse von Dobchau in Ungarn. Jb. K-kön. geol. Reichsanst. (Wien), 50, s. 696-728.

Vozárová, A. a Vozár, J. (1975): Základné črty paleogeografie mladšieho paleozoika 

Západných Karpát. Geol. práce, Správy 64, Geol. ústav D. Štúra, Bratislava, 

81-96.

Woldřich, J. (1913): Montanistisch - geologische Studien im Zips-Gömörer Erzege-birge nördlich von Dobschau in Ungarn. Bull. Ing. Acad. Tchéque sci. (Praha), 18, s. 44-70.

Zlocha,J. (1978): Záverečná správa Dobšiná – ŤP mikroazbest, chryzotilový azbest, Stav k 31.3.1978, Slovenský geologický úrad Bratislava,

Zlocha, J. et al. (1986): Záverečná správa Dobšiná štúdia, Ni-Co. MS ŠGÚDŠ.

Zlocha, J. (1988): Prognózy niklovo - kobaltových rúd v okolí Dobšinej. Geol. průzkum, Praha, 2,36-39.

Zostavil: RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Mikuláš Rozložník, Rožňava-Košice, 2023