DOBŠINÁ od Dobšinčana

      Nie som znalec histórie a už vôbec nie, pokiaľ sa to týka dobšinských zvonov. Konkrétne myslím na zvony v evanjelickom kostole v Dobšinej. Napriek tomu chcem ku tejto problematike  napísať zopár slov, ktoré hádam stoja za zamyslenie.

 

      Pokiaľ si dáte na interne do vyhľadávania čosi o dobšinských zvonoch, veru je to biedne, takmer nič. Vo všeobecnosti je známe, že Pavol Lányi, ako majiteľ vysokej pece, odlieval a teda vyrábal okrem delových gúľ aj zvony pre kostoly. Z histórie je známe, že v roku 1855 sa vo veži terajšieho evanjelického kostola nachádzali tri zvony, a niektoré mali byť vyrobené v Dobšinej. Práve teda v tom pamätnom roku 1855 bol v Dobšinej mohutný požiar, pri ktorom boli tieto zvony zničené.

 

      Ďalej nebudem vychádzať z rôznych historických prameňov, ale len z rozprávania môjho nebohého otca Rudolfa Pellionisa a teda ako som dávno v minulosti počul, tak to aj podávam ďalej.

 

      Dobšinčanov  veľmi mrzelo, že zvony   na dobšinskej veži nezvonia. Už v tejto dobe bolo veľmi veľa vysťahovalcov za prácou v Amerike. Práve zásluhou najmä pôvodných Dobšinčanov v Amerike a z Ameriky prichádzajúcich, bola urobená zbierka na nové zvony, ktoré boli zhotovené. (Kde to žiaľ už neviem). Viem však o okolnosti, že tieto zvony mali nádherný zvuk a to preto, že mali vysoký obsah striebra. Avšak ani tieto zvony nemali dobrý osud. Kvôli 1. svetovej vojne boli zvony zhodené z veže, pre potreby zbrojárskeho priemyslu, padli na zem, kde sa rozlomili, avšak práve pre vysoký obsah striebra vôbec neboli použiteľné na zbrojársku výrobu.

 

     Ďalšie zvony podľa fotografických dokumentov boli zhotovené a dovezené do Dobšinej v roku 1922 viď priloženú fotografiu z týchto rokov. Aj na týchto zvonoch mali zásluhu Dobšinčania vysťahovaní do Ameriky, tak sa to aspoň tradovalo u starých Dobšinčanov.

 

    K tomu ako pripomienku dávam na známosť skutočnosť, že môj starý otec Samuel Pellionis v roku 1946 napísal báseň "Tposcher Glocken" t.j. v nemeckom nárečí, čo znamená "Dobšinské zvony", kde spomína, "že ako pekne zneli naše zvony, zaobstarané za americké peniaze, ale že majú teraz nejaký smutnejší tón ako pred tým." Asi to myslel metaforicky. Zasluhovalo by si to osobitné zverejnenie, ale chcem sa vrátiť ku našim dnešným dobšinským zvonom.  

 

     Keď som vo svojom šťastnom detstve v Dobšinej prežíval najkrajšie roky svojho života, patrilo ku tomu aj zvonenie zvonov a pri nedeľnom obede o 12 - tej hodine to bolo priam neodmysliteľné! Súčasne zvonili aj zvony na katolíckej veži.  Tuším boli aj časy, keď hodiny na evanjelickej veži odbíjali pravidelne aj čas. S mojím starým otcom z maminej strany Leonardom Krivánskym som často chodieval na vežu naťahovať mechaniku hodín, čo bolo poriadne namáhavé, naťahovalo sa to takou kľukou, pretože hodiny na veži sa v tejto dobe ešte naťahovali mechanicky. Bolo to aj kvôli zvonom, aby odbíjali hodiny.  Až v roku 1953 sa robila zbierka na elektrifikáciu zvonov a potom v roku 2005 sa pohon zvonov opravoval. Lenže odzváňanie jednotlivých hodín, to už nefunguje.

 

 

     Nuž a teraz zasa raz rypnem do svedomia radným v Dobšinej a nielen im. Nemrzí vás že dobšinské zvony čas neodzváňajú? Nechce to veľa zhruba 2.200.- EUR a kolorit mesta z dávnych čias by sa vrátil. Lenže keď mesto Dobšiná nevedelo do dnešného dňa prispieť ani centom na zvonček Cintále, to by sme asi chceli od mesta veľmi veľa.

 

Zhodou okolností na tretí deň som natrafil na fotky týchto zvonov na stránke : http://www.ecavdobsina.sk/index.php/fotogaleria/kostol/764-kostolne-zvony

 

Dodatočne prikladám komentár pána farára R. Gdovina ku zvonom a na jeho odkazoch si môžete vypočuť aj zvonenie týchto zvonov vrátane Cintále. A už nasleduje odkaz :  

 

V Košiciach 2.11.2012      Rudolf Pellionis