DOBŠINÁ od Dobšinčana

Nález stredovekých nástenných malieb v evanjelickom kostole v Dobšinej

             V roku 2002 pristúpil evanjelický cirkevný zbor v Dobšinej k obnove interiéru svojho kostola. Zámerom bolo reštaurovanie novogotickej maľby z konca 19. storočia. Ide o cennú historizujúcu maľbu od rožňavského maliara Wilibalda Wolframa, pôvodom z Viedne, ktorý založil na Gemeri známu tzv. ádamovskú dielňu. Pred začatím prác vlastník zabezpečil na dotknutých plochách pamiatkový výskum, keďže viacero indícií viedlo k možnosti nálezu stredovekých vrstiev omietok..

            Prvou indíciou bol vek kostola. Najstaršiu písomnú zmienku o území, na ktorom vzniklo mesto Dobšiná, nachádzame  už v listine Bela IV. z roku 1243, a to v súvislosti s baníctvom. Na základe spomínanej listiny bolo toto územie darované Bebekovcom za pomoc, ktorú poskytli kráľovi v boji proti Tatárom. Samotné sídlo sa vyvinulo po roku 1326, kedy ho Mikuláš Bebek, zvaný Kún, osídlil podľa krupinského práva nemeckými kolonistami. Skoro súčasne so založením mesta bola postavená v západnom ukončení námestia kaplnka, zasvätená  sv. Valentínovi. V jej bezprostrednom susedstve bol neskôr v priebehu 15. storočia (pramene uvádzajú rok 1480) postavený kostol v gotickom slohu. Podľa neskorších vizitácií bol zasvätený Blahoslavenej P. Márii. V roku 1641 došlo ku prepojeniu týchto dvoch stavieb do spoločného objektu, ktorý bol v roku 1857 rozšírený vložením priečnej lode. V roku 1891 bol kostol jednotne, vrátane mobiliáru, upravený v novogotickom slohu podľa adaptačného projektu budapeštianskeho architekta Karola Benka a jeho interiér bol vymaľovaný  gotizujúcou vegetatívnou ornamentikou.  

            Dôležitým predpokladom, ktorý viedol k domnienke možnosti výskytu stredovekej výmaľby je skutočnosť, že mesto Dobšiná bolo poddanským mestom štítnických Bebekovcov. V listine z  roku 1408, ktorá zachytáva spor Bebekovcov o zisk z baní, sa spomína Dobšiná ako osada. Napriek sporom medzi Bebekovcami sa však rýchlo rozvíjala; už v roku 1417 sa spomína ako banské mesto a získava trhové právo od kráľa Žigmunda. Na začiatku 15. storočia bol v meste značne rozvinutý banský a železiarsky priemysel. Spoločné panstvo a porovnateľný hospodársky vývoj so Štítnikom, kde sa v tamojšom evanjelickom kostole nachádza mimoriadna kolekcia stredovekých nástenných malieb, naznačovali, že i dobšinský kostol mohol mať v stredoveku bohatú maliarsku výzdobu.

            Ďalším predpokladom výskytu malieb bola skutočnosť, že obyvateľstvo mesta prešlo už v roku 1532 na evanjelickú vieru, rovnako ako ďalšie spoločenstvá v štítnickom okruhu. Išlo o šesť materských cirkví a väčší počet filiálok. K materským cirkvám patrili mestá Štítnik a Dobšiná, potom obce Ochtiná, Roštár, Vyšná Slaná a Koceľovce. Kto sa bližšie zaujíma o stredoveké nástenné maľby, si iste hneď všimol, že v kostoloch všetkých týchto obcí sa stredoveké maľby nachádzajú, či už vo fragmentoch, alebo v celých zachovaných scénach. K záchrane malieb v kostoloch bývalého štítnického okruhu prispela najmä skutočnosť, že relatívne skoro po vyhotovení boli v  duchu reformácie prekryté vápennými nátermi. A keďže v súdnom spore počas rekatolizácie evanjelici v štítnickom okruhu preukázali, že sa kostolov nezmocnili v čase protihabsburgských nepokojov, ale užívajú ich nepretržite od reformácie, kostoly ostali v ich vlastníctve a vyhli sa rozsiahlejším barokizujúcim prestavbám. 

            Dobšinský kostol bol už v roku  1881 vyhlásený ministerstvom kultúry Uhorska za kultúrnu pamiatku. Ďalším  faktom, ktorý utvrdzoval v názore o nevyhnutnosti sondážneho výskumu, bolo vyjadrenie uhorských pamiatkarov k zámeru vybúrať v južnom múre presbytéria otvor pre priamy výstup na kazateľnicu zo sakristie. Takýto zásah bol zamietnutý s odvolaním sa na predpoklad nálezu nástenných malieb. Staršia figurálna výmaľba stien sa spomína i v nemecky písanej cirkevnej kronike, kde sú popísané postavy prorokov  nachádzajúce sa na oblúku.

            Prieskum, ktorý vykonali v  roku 2002 reštaurátori Miroslav Janšto a Štefan Siváň,  priniesol závažný nález rozsiahlych fragmentov stredovekej maľovanej výzdoby. Z rozsiahlych fragmentov objavených malieb bol identifikovaný rozmerný výjav Korunovanie Panny Márie vo vrchole vnútornej steny víťazného oblúka.  Výjav je vyhotovený secco technikou. Pozostáva zo šiestich figúr, v centre so sediacimi postavami Panny Márie a Krista, kladúceho jej na hlavu korunu kráľovnej nebies. Postava Krista je pomerne dobre zachovaná, hlava Panny Márie je s výnimkou koruny výrazne poškodená. Z obidvoch strán výjav dopĺňajú dvojice anjelov, hrajúcich na violu, lutnu, gajdy a tympany.

            V nižšom páse je na ľavej strane víťazného oblúka zobrazená Sv. Hildegarda v mníšskom habite so zahalenou hlavou, ako sedí pri písacom pulte a píše na zvitok.. Ide o ojedinelý nález v rámci Slovenska. Hildegarda z Bingenu je jednou z najvýznamnejších nemeckých svätíc. Bola vizinárkou, poetkou, komponovala cirkevnú hudbu, zaoberala sa medicínou. Patrí k nemeckým prorokom, a aj z tohto dôvodu jej bola v nemeckom prostredí Dobšinej prejavená rovnaká úcta ako Sv. Hieronymovi, jednému z cirkevných otcov, umiestnenému v rovnakej výške na pravej strane víťazného oblúka. Zobrazený je v  kardinálskom rúchu s klobúkom, v známom výjave s levom. Dolný lem rúcha svätca splýva v pôsobivých záhyboch a je typickým prvkom „krásneho slohu“ neskorej gotiky 15. storočia.

            Na južnej stene presbytéria sa vo fragmentoch zachoval výjav Posledný súd. Dobre identifikovateľná je  postava sv. Michala archanjela. Pás pod ňou znázorňuje interiér. Možno  rozoznať hlavice stĺpov a trámový strop. V dolnej časti steny sa zachoval spodný oblúk mandorly s chodidlami Pantokratora.

            Výjavy na severnej stene presbytéria možno interpretovať ťažšie. Ide pravdepodobne o časť výjavu Sv. Juraj zabíja draka, z ktorého sa zachovala hlava svätca s vlnitými vlasmi, s purpurovou rozviatou drapériou v pozadí a časť kopije. Ďalej môže ísť o výjav Pilátovo umývanie rúk, z ktorého sa zachovala iba horná časť postavy muža odetá v purpurovom rímskom plášti zopnutom na prsiach ozdobnou sponou a nad ňou zvyšky  závesovej drapérie,  lokalizujúcej dej do interiéru bohatého domu.

            Fragment výjavu na záverovej stene polygónu presbytéria predstavujúci Kalváriu je  pravá freska.      Z výjavu sa zachovala časť ľavej ruky Krista pribitej na kríž a napravo od nej dve ruky diabla, vyťahujúce dušu z tela ukrižovaného lotra. V sondách na južnej stene záveru presbytéria boli zachytené aj ďalšie postavy s výraznými svätožiarami: Sv. Helena s krížom a ďalšia neidentifikovaná svätica. Ďalej boli zachytené ornamentálne bordúry v špaletách a paspartách okien a  pôvodná výzdoba klenieb červenými maľovanými hviezdicami na modrom pozadí.

            Pamiatková obnova obvodových stien presbytéria rešpektovala výsledky sondážneho prieskumu. Všetky identifikované výjavy, resp. fragmenty boli zreštaurované. Pri obnove bolo otvorené sekundárne zamurované kamenné gotické okno s kružbou. Pôvodná výzdoba klenieb presbytéria je prezentovaná v jedinej upravenej sonde v juhozápadnom poli klenby, v styku s víťazným oblúkom. Ponechaná bola aj časť pôvodnej bordúry. Nová prezentácia nálezov v interiéri dobšinského evanjelického kostola rozšírila známy súbor gemerských nástenných malieb o nové netradičné výtvarné hodnoty.

Výskum kostola ešte nie je ukončený. Pokračoval i v roku 2008 ako začiatok ďalšej etapy výmaľby interiéru.  Na víťaznom oblúku sa našli v cirkevnej kronike spomínané postavy prorokov s nápisovými páskami, gotická výzdoba priestoru lode sa však nepreukázala.

Eva Šmelková , dňa  16.11.2008 

Použitá literatúra:

Bartolomaeides, L.:  Memorabilia provinciae Csetnek, Spišská Nová Ves 1799, str.96 -99

Mikulík, J: Dobsina és népe, In Eperjesi lapok, zo 17. decembra 1881, pokračovanie z 24. decembra 1881