DOBŠINÁ od Dobšinčana

Využívanie najnovších technických výdobytkov umožnilo aj podrobný rozbor jednotlivých minerálov, výskytom ktorých sú známe aj lokality z Dobšinej. Ako jeden z ostatných dôkazov je aj objavenie nového minerálu dobšináit, o ktorom už pred časom bola na stránke uvedená podrobnejšia zmienka.

Dobšináit svetloružovej farby spôsobenej malou prímesou kobaltu, bez prímesí ako holotyp, má bielu farbu, gulôčky ružovej farby tvoria minerály radu erytrit-hörnesit; skutočná plocha záberu je 3x2 mm.

Odborníci v tomto smere však opísali i ďalšie nové i prípadne podrobnejšie určené minerály.  Z jednej takejto publikácie sme pre informáciu vybrali doslovný popis minerálov z Dobšinej.  

Andorit VI. AgPbSb₃S₆

Na lokalite Dobšiná – Hlboká dolka (Steingeräusch, Tiefengründl) bol v haldovom materiáli identifikovaný andorit VI. V podobe max. 50 μm veľkých inklúzií v asociácii so zinkenitom a jamesonirom v antimonite (Pršek et. al. 2009)

Erytrit Co₃(AsO₄)₂.8H₂O

Radiálne a guľôčkovité agregáty erytritu v asociácii s aragonitom pochádzajú z puklín karbonátovej žiloviny s impregnáciami sulfidov na halde štôlne Dobrá nádej v oblasti Dobšinej (Turecký, Števko 2010)

Enargit Cu₃AsS₄

Makroskopické agregáty boli nájdené v asociácii s tennantitom v karbonátovej žilovine na halde štôlne Dobrá nádej (Jóremény) pri Dobšinej (Pršek, nepublikované in Turecký, Števko 2010)

Chalkostilbit CuSbS₂ 

V Dobšinej boli zriedkavo nájdené až niekoľko cm veľké lesklé agregáty chalkostilbitu s charakteristickou sivomodrou farbou v asociácii s tetraedritom a pyritom (Števko, Turecký 2010)

Jamesonit Pb₄FeSb₆S₁₄

Na lokalite Steingeräusch pri Dobšinej boli nájdené až 4 cm agregáty jamesonitu pozostávajúce z jednotlivých paralelne alebo chaoticky usporiadaných ihlicovitých kryštálov do 1,5 cm dlhých, ktoré sú vrastené v kremeni alebo siderite (Števko, Turecký 2010)

Krutovit NiAs₂

Bol potvrdený vo vzorke z Dedičnej štôlne (úsek Tešnárky) pri Dobšinej v asociácii s pararamelsbergitom, arzenopyritom a gersdorfitom (Turecký, Števko 2010)

Nikelín NiAs

Zrná a agregáty nikelínu do 1 cm (obr. 8) boli nájdené v serpentinitovom telese Teliatko v Dobšinej zarastené v zmesi sekundárnych Ni-Si minerálov (Turecký, Števko 2010)

Kremeň SiO₂

Niekoľko cm hrubé sivomodré, žlté, oranžové až biele žily achátov (obr. 12 a 13) sú súčasťou do 15 cm hrubých kalcitových žíl, prerážajúcich serpentinity v Dobšinej (Ozdín, Števko 2010)

Vivianit (Fe²⁺)₃(PO₄)₂.8H₂O

Z hydrotermálnych žíl Dobšinej (Slovenské rudohorie) pochádza vzorka vivianitu v podobe šupinatých zŕn s modrým nádychom na siderite v asociácii s pyritom a chalkopyritom, pričom kryštály vivianitu zaberajú plochu  2,5 x 1,2 cm (Kúšik 2010)

Almadín Fe²⁺₃Al₂(SiO₄)₃

V kriedových sedimentoch v oblasti Dobšinskej ľadovej jaskyne bol identifikovaný granát s obsahom 50 – 60 mol. % almadínovej zložky (Sýkora et. al. 2007)

Spinel MgAl₂O₄

Chrónmový spinel sa vyskytuje v serpentinizovaných peridotitoch na lokalite v Dobšinej a Dobšinskej ľadovej jaskyni (Slovenské rudohorie). V spineloch z Dobšinskej ľadovej jaskyne sa obsah Al₂O₃ pohybuje od 27 do59 hm.% (Mikuš, Spišiak 2007).

Arzenolit As₂O₃

Vo zvetraných vzorkách Ni-Co rúd z oblasti Zembergu v Dobšinej sa vyskytuje v asociácii s erytritom, kde tvorí číre oktaedrické kryštály veľkosti do 1 mm (Turacký, Števko 2010).

Aragonit CaCO₃

V štôlňach na Kruhovej pri Dobšinej tvorí nepriesvitné, biele, zelené, tyrkysové, ružové, fialové až sivé nátekové agregáty hrubé do 1,5 cm s lúčovitou textúrou. V puklinách serpentinitov na ložisku Teliatko v Dobšinej (Slovenské rudohorie) tvorí aragonit prizmatické, kopijovité, priehľadné až priesvitné kryštály (max. dĺžka 0,8 cm) zoskupené do vejárovitých až radiálne lúčovitych agregátov. Tretím dobšinským  typom je biely aragonit tvoriaci chumáčiky do 3 mm veľké zložené z jemných ihličiek na rudnej žilovine spolu so sekundárnymi Ni-Co arzeničnami (Ozdín, Dojčanský 2010).

Andradit Ca₃Fe³⁺₂(SiO₄)₃

Kryštály andraditu veľkosti do 3 mm pripomínajúce pseudomorfózy po klinopyroxéne pochádzajú zo serpentinitov  v Dobšinej i Jaklovciach (Slovenská rudohorie). V zložení výrazne prevláda andraditová zložka (do 96 mol. %) nad uvarovitovou (do 3 mol. %) (Méres et. al. 2008c).

Literatúra:

Pršek J., Lauko Ľ., Valášková M. (2009) Andorit VI z antimonitovej mineralizácie v Spišsko-gemerskom rudohorí (Zlatá Idka, Dobšiná-Tiefengründel). Miner. Slov. 41, 2, 183-190.

Števko M., Turecký L. (2010) Mineralógia antimonitovej mineralizácie na lokalite Hlboká dolka (Steingeräusch,Tiefengründl) pri Dobšinej. Minerál XVIII, 4, 350-353.

Turecký L., Števko M. (2010) Niklové, kobaltové a arzénové minerály z Dobšinej. Minerál XVIII, 4, 336-349.

Ozdín D., Števko M. (2010) Unikátny výskyt achátov v serpentinizovaných peridotitoch v Dobšinej. Minerál XVIII, 4, 331-335.

Kúšik D. (2010) Historický nález vivianitu z Dobšinej.Minerál XVIII, 4, 360-362.

Sýkora M., Méres Š., Ivan P. (2007) Detritic garnets and spinels in sedimentary rocks of the Gosau group (Western Carpathians, Slovakia): their composition and petrogenetic significance. Miner. Pol. 31, 265-268.

Mikuš T., Spišiak J. (2007) Chemical composition and alteration of Cr-spinels from Meliata and Penninic serpentinized peridotites (Western Carpathians and Eastern Alps). Geol. Quart. 51, 3, 257-270.

Ozdín D., Dojčanský Ľ. (2010) Aragonity z dobšinských ložísk. Minerál XVIII, 4, 354-359.

Méres Š., Konečný P., Ivan P., Sýkora M., Aubrecht R. (2008c) Aké sú a čo vypovedajú monazity z fylitov príkrovu Bôrky? Geochémia 2008, 97-99.                                                   

Zostavil Mikuláš Rozložník, Košice 07/2024