Pracovné nástroje starých baníkov
Územie, často označované aj ako Spišsko-gemerské rudohorie, bolo v minulosti bohaté na výskyty ložísk kvalitných kovových rudných surovín, najmä medi, striebra, železa i zlata, získavanie ktorých má pôvod v dávnej minulosti. Táto oblasť, rovnako ako aj stredoslovenská banská oblasť, mala dlhodobo najväčší význam.
V praveku na rozpojovanie hornín používali nástroje z kostí, parohov zvierat a opracované kamene známe ako pazúrik. Medzníkom vo vývoji pracovných nástrojov sa stalo spracovávanie kovov a jeho použitie pri ich výrobe. Kamenný pästný klin nahradil železný - želiezko. V 12. storočí je známe používanie želiezka, kladiva a iných nástrojov.
Najstaršie doklady ťažby surovín na Slovensku pochádzajú zo Španej Doliny. Ide o mlaty na kopanie alebo drvenie nájdené na haldách tvorených odpadom z hornín, ktoré používali v eneolite teda v neskorej dobe kamennej = dobe medenej asi pred 4 300 – 2 200 pred Kr. a v dobe bronzovej. Ložiská rúd kovov v oblasti rudohoria využívali už v praveku.
Na území Slovenska došlo v stredoveku, najmä od 12. – 13. storočia k značnému rozvoju baníctva, avšak povrchové ložiská už boli z väčšej časti vyťažené a tak bolo nevyhnutné podzemné dobývanie. Dokladom tejto činnosti sú, okrem zvyškov banských diel, najmä banícke nástroje. Namáhavú prácu, pri razení štôlní a hĺbení šácht a ťažbe rúd, baníci vykonávali pomocou železných nástrojov. V závislosti od typu horniny využívali rôzne tvary a veľkosti. Základnými baníckymi nástrojmi v stredoveku a včasnom novoveku boli kladivo a nástroj nazvaný ako želiezko. Slúžili na rozpojenie horniny. Želiezko sa po vytiahnutí násady mohlo využiť aj ako klin. Na zarážanie klinov do prasklín v hornine sa využívali masívne kladivá. Na nálezoch nástrojov badať rôzny stupeň opotrebenia – od takmer pôvodného stavu až po sčasti alebo silno opotrebovaného v dôsledku nárazov ťažkého železného kladiva na klin alebo želiezko. Na rozpojenie mäkších hornín sa používali špicáky, čakany, či krompáče. Z ďalších nástrojov boli rozšírené banícke motyky - grace, kliny, od 16. storočia aj vrtáky. Výraznejšia zmena nastala od začiatku používania strelného prachu a vŕtania v baníctve – predtým nevyhnutné želiezka sa začali používať čoraz menej, až sa postupne vytratili.
V starších časoch sa raziace práce v bani robili ručne – takto vyrazené chodby sa nazývali aj „kresanice“. Ručná práca bola pomalá , štôlne sa razili kľukato – sledovali sa pukliny v mäkšej hornine a rudná žila. Baníci pracovali iba s najjednoduchšími nástrojmi ako bolo kladivo a želiezko a to vo veľmi tesnom priestore, nevetranom prostredí a pri slabom osvetlení.
Staré banícke nástroje okrem starých štôlní, možno často nájsť v haldách a všeobecne v blízkosti baní. Možno predpokladať, že baníci si ich po práci zrejme neodnášali domov, ale nechávali blízko baní alebo priamo v nich. Nástroje si aj schovávali, pravdepodobne aby im ich neukradli iní baníci. Majitelia sa po niektoré z nich nevrátili kvôli nepriaznivým, možno aj tragickým okolnostiam. Je potrebné ale pripomenúť, že je veľmi dôležitá dôsledná dokumentáciou okolností a miest nálezov týchto baníckych nástrojov, ktorou sa dozvedáme mnoho o minulosti konkrétnej bane alebo o banskej činnosti v danom regióne. V opačnom prípade – keď nálezy z miesta vyzdvihne neodborník – sa tieto informácie nenávratne stratia.
Podrobnejší článok si môžete prečítať tu: Pracovné nástroje starých baníkov.pdf
Zostavil Mikuláš Rozložník, Košice, 01/2026
