Príspevok k poznaniu dobšinských núdzových peňazí

14. 12. 2025

V bohatých dejinách mesta sa vyskytol pomerne ojedinelý prípad, keď historicky známa osobnosť Pavol Lányi v roku 1723 tlačil vlastné papierové peniaze, ktorými vyplácal svojich robotníkov. Toto neoficiálne platidlo bolo prvým vo vtedajšom Uhorsku. Podrobnejší opis týchto peňazí, hodnota ktorých bola 1 poltúra = pol druha krajcára, v rámci svojej dizertačnej doktorskej práci z roku 2013 spracoval A. G. Szemán, ukážky z ktorej uvádzame:

O niečo neskôr boli aj v Dobšinej vydávané iné časovo obmedzené peniaze tzv. núdzové. Núdzové peniaze (nem. Notgeld, maď. szükségpénz) boli dočasné peniaze vydávané mestami, spoločnosťami alebo inými inštitúciami v prípade narušenia oficiálnej peňažnej zásoby napr. v čase vojny či hospodárskej krízy. Tieto bankovky boli používané v čase veľkých spoločenských zmien – ide teda o dočasné, núdzové platidlá. Veľkú zbierku týchto platidiel vydaných vo viacerých mestách, uchováva maďarské národné múzeum (Magyar Nemzeti Múzeum), z ktorej ďalej predstavíme miestne zaujímavé.

Tieto peniaze neboli vydávané úradne štátom a ich použitie bolo miestne a časovo obmedzené. Vydávali sa v obdobiach potreby za mimoriadnych okolností (vojnový stav, inflácia, rozpad vládnej moci), keď štátne platobné inštitúcie nemohli zabezpečiť nároky pri obehu peňazí. Takéto udalosti boli najmä v rokoch oslobodzovacích bojov v rokoch 1848-1849 a v čase prvej svetovej vojny a v období po nej, keď každý zajatecký tábor vojnových zajatcov vydával vlastné núdzové peniaze zameniteľné iba u vydavateľa za tovar alebo služby.

Núdzový list 2 strieborné krajcáre vydané v Dobšinej 5. augusta 1849

(Poznámka: krajcár – malá hodnota strieborných a medených peňazí vo vtedajšom Maďarsku používaná do roku 1892)

Poukážka banského mesta Dobšiná jeden pengő krajcára

Tieto lístky:

1. sú prostredníctvom mestskej pokladne zabezpečené v štátnej maďarskej banke

2. ich falšovanie je trestané mestským úradom

3. o dĺžke doby výmeny rozhoduje mesto; od doby vydania 14 dní, inak strácajú platnosť

Dobšiná 16. júla 1849, mestský komisár

Poukážka na jeden strieborný forint, ktorú banské mesto Dobšiná zamení v plnej miere za súčasne používané peniaze

V Dobšinej 1. septembra 1849, mestský komisár

II.

Poukážka na 2 to je dva strieborné forinty, ktoré banské mesto Dobšiná zamení v plnej miere za súčasne používané peniaze

V Dobšinej 1. septembra 1849, mestský komisár

6 poukážka pokladne banského mesta Dobšiná šesť pengő krajcár

Tieto lístky:

1. sú prostredníctvom mestskej pokladne zabezpečené v štátnej maďarskej banke

2. ich falšovanie je trestané mestským úradom

3. o dĺžke doby výmeny rozhoduje mesto; od doby vydania 14 dní, inak strácajú platnosť

Dobšiná 16. júla 1849, mestský komisár

Poznámka: forint je maďarský ekvivalent výrazov zlatý florén a florin, je menou Maďarska, pengő – jednotka bývalej maďarskej meny v období rokov 1927-1946

10 kr. (krajcár)

Pokladňa banského mesta Dobšiná, ako dlžník, je povinná predkladateľovi vyplatiť 10 kr. v hotovosti

Dobšiná 10. októbra 1860

č. 2928 S. Nehner

50 kr. (krajcár)

Pokladňa banského mesta Dobšiná, ako dlžník, je povinná majiteľovi poukážky vyplatiť 50 kr. rakúskej meny v hotovosti Dobšiná 20. júna 1866

č. 181

Jednou z inštitúcií, ktoré vydávali núdzové peniaze, bola aj Dobšinská sporiteľňa a zálohovacia inštitúcia (Dobsinai Takarékpénztár és Előlegezési Intézet) založená v roku 1870. Ide o akciovú spoločnosť, ktorá sa od roku 1875 až do roku 1990 nazývala ako účastinná spoločnosť, čo je druh kapitálovej spoločnosti. Je to spoločnosť, ktorej základné imanie je rozdelené na určitý počet podielov – akcií, do roku 1990 nazývaný ako účastiny, teda cenný papier umožňujúci podiel na zisku – akciu. Účastina v hospodárskej politike sa prvýkrát začala používať v novodobej Európe. Vo vtedajšom maďarskom štáte bola táto forma spoločenského hospodárenia rozšírená v prvej polovici 19. storočia. Po roku 1867 v Rakúsko-uhorskej monarchii v rámci hospodárskeho rastu založili na tisíce účastinárskych spoločností. Hospodárska účastinárska forma mala rozhodujúcu úlohu až do znárodnenia.