Význačné osobnosti histórie montanistiky Dobšinej
Montanistika je synonymum označujúce baníctvo a hutníctvo, ako aj aplikované vedy v odbore baníctva. Názov pochádza z nemeckého výrazu „Montanistik“ odvodeného z latinského
Predpoklad, že osídlenie Dobšinej a jej okolia má úzky súvis s výskytom železných a medených rúd, hraničí skoro s istotou. Povrchový výskyt kysličníkových rúd železa a hlavne mineralogické výskyty sekundárnych minerálov medených rúd sú výraznými indíciami, a tak je pravdepodobné, že to už zaujalo aj Keltov. Nespočetné pingy, šachtice a iné banícke zásahy do prírody sú nevyvrátiteľnými dôkazmi banských aktivít v predhistorických dobách a neskôr.
Všeobecný rast hospodárstva v karpatskej oblasti, vyvolaný výstavbou miest nemeckými osídlencami na Spiši a v Gemeri, nevynechal stranou rudný potenciál Dobšinej a zaradil ju medzi výrobné centrá s remeselnými výrobkami slobodných kráľovských miest. Aby sa sľubný rozvoj hospodárstva miest mohol ešte intenzívnejšie rozvinúť, udelil Uhorský kráľ slobodným kráľovským a banským mestám určité privilégia . Aj Dobšiná dostala od kráľa Žigmunda (1387 – 1437) v roku 1417 prisúdené právo na jeden výročný trh a jeden trhový deň v týždni. Toto tržné právo následne potvrdila v roku 1756 aj Mária Terézia a rozšírila platnosť na štyri výročné trhy. Dobšiná sa aj bez oficiálne udeleného štatútu mesta vyvíjala úspešne a stala sa trhovo – obchodným a bansko – výrobným centrom hornej časti Slanskej doliny na dlhšie časové obdobie.
Vývoj v týchto podmienkach nevyhnutne prinášal aj pôsobenie osobností, ktoré značne prispeli k riešeniu predovšetkým banskej problematiky a súvisiacich odborov. Medzi nich patrili najmä:
Pavol Lányi – Paul Lányi, (*okolo 1670 – †1733), ktorý zohral významnú úlohu v baníckej a hutníckej činnosti ale aj v dejinách mesta.
Jozef Martin Saller – Saller Márton (? - ?), o jeho pôsobnosti máme málo poznatkov.
Ján Schön – Johann Gottlieb Schön (*1798 - † 1877), ide o 2. polovicu 18. stor., o jeho živote máme málo poznatkov. V roku 1780 Ján Gottlieb Schön výskyt kobaltovej rudy objavil tak, že sa zaujímal, prečo v bani na Gugli, kde dobývali železnú rudu, ponechali dva öl (1 öl = 1,9 m) vysoký skalný pilier „arzénu“, ktorý znehodnocoval železnú rudu.
Andrej Paltzmann – Andreas Paltzmann (*1832 - †1864), v Dobšinej sa toto meno prvý raz vyskytuje ako Palcman v roku 1761 a je spájané najmä s tzv. Palcmanskou mašou.
Viliam Illés – Illés Vilmos (*1874 - † 1933) ,bol významným geológom a paleontológom, počas výskumu v Slovenskom rudohorí našiel prvý exemplár trilobita v karbónskom čiernom krinoidovom vápenci pri Dobšinej.
Alexander Gessel – Gessel Sándor (*1839 - †1919), bol hlavným kráľovským banským radcom a hlavným banským geológom Uhorského kráľovského geologického ústavu. Uskutočnil geologické výskumy baní v okolí Kremnice a Dobšinej, opálových baní v Červenici a antimónových baní v Ľubele.
Jozef Mikulik – Mikulik József (*1852 - †1886) sa narodil v Dobšinej chudobnej baníckej rodine. Bol to mimoriadne úspešný dobšinský rodák – historik a právnik.
Gustáv MELCZER – Melczer Gusztáv (* 1869 - † 1907) je jedným z mnohých dobšinských rodákov, ktorí svoju celú životnú dráhu venovali baníctvu a vedným odborom, jemu slúžiacim. Jeho prvou prácou a zároveň doktorskou habilitáciou bola v roku 1896 práca „Príspevok k poznaniu kryštalografie budatínskeho kalcitu“. V rovnakom roku uverejnil aj svoju ďalšiu prácu s názvom „Barit z Dobšinej“. Jedna z jeho posledných prác bol súpis „Minerály Gemerskej župy“.
Alexander Horváth – Horváth Sándor (*1849 - † 1918) - banský a hutnícky inžinier. Po ukončení reálnej školy, nastúpil roku 1870 na Banícku a hutnícku akadémiu v Banskej Štiavnici. Ako mladý absolvent nastúpil na miesto praktikanta v kráľovskej železiarskej a oceliarskej továrni vo vtedajšom Diósgyőri, odkiaľ ho, vo funkcii pomocného dozorcu, preložili do erárnej oceliarne v Tisovci, v roku 1877 odišiel zo služieb kráľovského eráru a prijal miesto vedúceho vysokopecného závodu v Gombaseku, ktorý vlastnil gróf Emanuel Andrássy. Neskôr bol poverený riadením najväčšej železiarskej prevádzky v Nižnej Slanej.
Ján HARMATTA – Harmatta János (*1862 - † 1930) – vynálezca, konštruktér a priemyselník zhmotňujúci svojimi technologickými inováciami bohaté železiarske tradície Spišsko-gemerského rudohoria.
Ján Eduard Hanvai – Hanvai Ede János (*1875 - †1947) pôvodným menom Hosztek Eduard, banský a železiarsky odborník, odborný poradca riaditeľstva MÁVAG (maďarských železníc), riaditeľ školy v Dobšinej, organizátor turistických podujatí.
Eugen Ruffinyi – Ruffinyi Jenő (*1846 – † 1924) – významná osobnosť mesta Dobšiná.
Šimon Jex – Jex Simon (*1863 - †1915) narodil sa v Dobšinej, kde tradičným zamestnaním obyvateľstva bolo baníctvo a odvetvia s tým súvisiace. To pravdepodobne ovplyvnilo i jeho životné povolanie, keď sa prihlásil na štúdium na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici.
Pavol Rozložník – Rozlozsnik Pál (*1880 - †1940) študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, od roku 1903 do roku 1940 pracoval ako geológ, začas aj ako zástupca riaditeľa geologického ústavu v Budapešti. Jeho odborom bola banská geológia. Veľkú pozornosť venoval podrobnému štúdiu ložiskových a geologických pomerov okolia Zlatej Idky. Veľmi významná a neoceniteľná je jeho práca z roku 1935: „Die geologische Verhältnise der Gegend von Dobsina“
Koloman Benedikty – Benedikty Kálmán (*1864 - †1941) banský inžinier venoval sa aj rozvoju turistiky a výskumu krasových území najmä v gemerskom krase známom množstvom jaskynných systémov.
Dezider Rozložník – Rozlozsnik Dezső (*1899 - †1989) bol inžinierom železorudných mestských baní Dobšinej, po zmene spoločenských pomerov, pracoval vo vedúcej funkcii závodu Železorudných baní Dobšiná.
Ármin Rozložník – Rozlozsnik Ármin (? - ?) o jeho životnej ceste máme málo údajov, absolvoval a titul banského inžiniera získal na Uhorskej kráľovskej škole banského a lesníckeho inžinierstva v Šoproni, pôsobil v Dobšinej, Drnave a Rožňave.
Karol Sárkány (*1809 - †1861) narodil sa v Dobšinej. Bol podnikateľom a majiteľom vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Bol i nájomcom vysokej pece v Rejdovej.
Pavol Szontágh (*1821 - †1911) podnikal v hutníctve, najmä v spracovaní medených rúd. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku, ktoré po roku 1856 modernizoval.
Július Rakusz (*1896 - †1932) dosiahol významné vedecké úspechy predovšetkým v oddbore výskumu karbónskej fosílnej fauny.
František Schafarzik – Schafarzik Ferenc (*1854 - †1927) bol geológom, profesorom na Technickej univerzite, členom Uhorskej akadémie vied.
Adolf Münnich – Münnich, Adolf Jánosvölgyi bol správcom bane, banským inžinierom, členom okresného výboru, banský riaditeľ vo výslužbe.
Andrej Počubaj - Pocsubay András (*1887 - † 1914) narodil sa v Dobšinej. Najprv pracoval v medeno-rudných baniach na Zembergu, po ukončení povinnej vojenskej služby a absolovovaní baníckej školy v Rožňave, dostal zamestnanie ako dozorca firmy Dobšinské mediarne (Dobsinai Rézmůvek).
Ľudovít Kreutzer - Kreutzer Lajos (*1888 - † 1915) narodil sa v Dobšinej, vysokoškolské vzdelanie banského inžiniera získal na vysokej škole v Banskej Štiavnici, ktorú ukončil v roku 1911.
Kamil Kaufmann – Kaufmann Kamilló ( ? - ? ) bol banským inžinierom, v období rokov 1856-1862 pôsobil vo funkcii banského riaditeľa mestských baní v Dobšinej, kedy riadil aj banské práce pri razení dobšinskej dedičnej štôlne, bol publikačne činným.
Viliam Dobay – Dobay Vilmos (*1813 - † 1892) bol uznávaným banským odborníkom, má veľkú zásluhu na rozvoji baníctva a správe coburgovských banských a železiarskych prevádzok a fungovaní bratskej pokladnice v Dobšinej, pôsobil ako riaditeľ banských prevádzok.
Fridrich Czerva – Czerva Frigyes sa narodil okolo roku 1815, v roku 1835 bol poslucháčom bansko-štiavnickej baníckej akadémie, začiatkom roku 1850 pôsobil ako banský dozorca v Dobšinej, v rokoch 1850 – 1852 bol banským riaditeľom mestských baní v Dobšinej a v roku 1851 riadil banské práce pri razení mestskej dedičnej štôlne.
Funkciu riaditeľa mestských baní v Dobšinej a zároveň vedúceho banských prác pri razení mestskej dedičnej štôlne zastávali aj Ernest Modrach (Modrach Ernö) v období rokov 1852-1853, Ján Hus (Husz János, udáva sa aj Samuel) v rokoch 1853-1856 a Ľudovít Langsfeld (Langsfeld Lajos) v dobe 1862-1871. O pôsobnosti týchto banských odborníkov, žiaľ, nateraz nemáme podrobnejšie poznatky. Spomína sa, že Ján Hus skončil banskú akadémiu v roku 1853 a je dobšinským rodákom a i to, že Ernest Modrach by mohol pochádzať z historickej šľachtickej rodiny z Breslau (dnes Wroclaw v Poľsku).
Ferdinand Fehér – Fehér Nándor (*1836 - ɫ 1875) v Dobšinej sa usadil v roku 1864, keď vyhral konkurz na obsadenie miesta hlavného lekára. 28. februára 1865 si za manželku zobral Vilmu Husz (1843 – 1905), dcéru nebohého Samuela Husza (1806 – 1863), ktorý bol v Dobšinej učiteľom a neskôr banským inšpektorom.
Viliam Rozložník (*1920 - †1959), je rodákom z Dobšinej, bol jedným z najuniverzálnejších jaskyniarov – prieskumníkov, a to nielen vo svojej dobe.
Ladislav Rozložník (*1930 - †1990) patril k zakladateľom Katedry geológie a mineralógie Baníckej fakulty vysokej školy v Košiciach, bol jej vedúcim, zastával funkciu prodekana, dekana, pôsobil aj ako prorektor VŠT v Košiciach. Za univerzitného profesora bol vymenovaný v roku 1969. Systematicky riešil geologicko - ložiskové problémy Spiša a Gemera, oblasti Dobšinej, Západných Karpát i územia banskoštiavnicko-hodrušského rudného rajónu.
Gejza Zahoranský (* 1939 - † 2003) narodil sa v Dobšinej, kde získal aj základné školské vzdelanie. V štúdiu pokračoval na Strednej priemyselnej škole baníckej v Rožňave, na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, ktorú ukončil v roku 1963. Do zamestnania nastúpil k Ústavu pre výskum rúd Praha, pobočka Košice, kde pracoval až do doby ostatných spoločenských zmien. Potom úspešne podnikal vo svojom obore pokiaľ mu to umožňoval zdravotný stav.
Podrobnejšie tu: Význačné osobnosti histórie montanistiky Dobšinej.pdf
Mikuláš Rozložník, Košice 08/2026
