Z dejín osvetľovania banských priestorov

18. 9. 2025

Osvetľovanie pracoviska v podzemí je nevyhnuteľnosťou. Práca v podzemných banských priestorov sa teda neobíde bez ich osvetľovania, ktoré, rovnako ako aj ostatné operácie v baníctve, prešlo v priebehu času podstatnými zmenami. Najstarším spôsobom získavania svetla bolo rozloženie ohňa.

Z hľadiska spôsobu použitia možno rozlíšiť osvetlenie prenosné, keď baníci nosia so sebou svetlo, alebo stále, ktoré môže byť nainštalované v na náraziskách šachty, v chodbách so strojovou dopravou, podzemných strojovniach, prípadne v iných podzemných priestoroch.

Z hľadiska bezpečnosti rozoznávame osvetľovanie otvoreným plameňom ako napr. karbidové lampy v rudných baniach a osvetlenie bezpečnostnými lampami používanými v uhoľných baniach s možným výskytom výbušných plynov. Každý spôsob otvoreného osvetľovania má nevýhodu, že odoberá zo vzduchu kyslík a znečisťuje ho splodinami horenia, prípadne môže zapáliť náhodne Na prenosné osvetľovanie sa v minulosti používali mnohé prostriedky od triesok z ihličnatého dreva, sviečky, petrolejové lampy, lojové a olejové kahance, karbidové lampy, bezpečnostné benzínové lampy a akumulátorové lampy.

V chodbách starých rudných baní sa našli hromádky drevného uhlia a iné drevené pozostatky, ktoré svedčia o tom, pravekí baníci na osvetľovanie zakladali oheň. Neskôr sa na tento účel začali používať konáre ihličňanov prirodzene obsahujúce smolu, prípadne tenko naštiepané a z nich zhotovené fakle. Medzi najstaršie a najrozšírenejšie osvetľovacie prostriedky patril loj vo forme sviečok. Uvedené osvetľovacie prostriedky zakrátko nahradili nádobky z pálenej hliny, v ktorých prostredníctvom handrového knôtu hotel tuk živočíšneho alebo rastlinného pôvodu. Prvé kameninové kahance mali tvar misky, neskôr boli opatrené pretiahnutým výbežkom a otvorom na zasunutie dreveného držadla. Neskôr s rozvojom výroby kovov, sa začali používať kovové kahany. Zavedenie prvých kovových kahanov, vyrobených remeselne z kovaného železa v našej oblasti, možno predpokladať na prelome 15. storočia. Najprv to boli kahance otvorené, potom polouzavreté a nakoniec koncom 17. storočia a v 18. storočí mali tvar uzavretý. V prvom desaťročí roku 1800 sa rozvinuli snahy vyvinúť bezpečnostné plameňové lampy, ktoré by boli použiteľné v banskom ovzduší s výskytom výbušných plynov, akým je aj metán. V roku 1862, ako prvý, objavil rozklad karbidu vodou a vznik acetylénu nemecký chemik Friedrich Wöhler (1800 - 1882). Bol to začiatok obdobia, v ktorom na základe toho princípu bolo vyvinuté svietidlo používané dlhé obdobie pri práci v baniach, nazvané ako karbidová lampa. Okolo 80. rokov 19. storočia v Británii, Nemecku a Amerike vyvíjali prvé batériou napájené banské lampy. Tieto prvé elektrické bezpečnostné lampy tvarom a veľkosťou vyzerali ako pôvodné plameňové bezpečnostné lampy. Okolo roku 1930 bola vyvinutá prvá banská akumulátorová prilbová lampa. Toto riešenie ponúkalo veľké zlepšenie bezpečnosti. Batérie použité v lampách boli alkalické, neskôr boli nahradzované olovenými. Vývoj týchto lámp pokračoval, zlepšenia predstavovali zvýšenie účinnosti batérie a zlepšovanie svietivosti žiaroviek. Ku koncu 90. rokov minulého storočia sa začalo uplatňovať používanie LED a lítium – iónových batérií, čo sa následne rozšírilo do celého sveta.