Železiarske prevádzky gemerskej oblasti v dobe okolo roku 1872 podľa štúdie Antona Kerpelyho

16. 5. 2026

Anton Kerpely (Kepely Antal *5. 2. 1837 – † 22. 7. 1907) bol hutníckym inžinierom. Základné a stredoškolské vzdelanie nadobudol v Arade, po ich dokončení začal v roku 1856 pracovať v hute Dognácska; v roku 1857 sa stal tajomníkom Rakúsko-uhorskej štátnej železničnej spoločnosti vo Viedni. S pomocou štipendia od spoločnosti študoval v rokoch 1858 až 1862 na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici a získal inžiniersky titul. V roku 1862 začal pracovať v železiarňach Anina, v roku 1865 ho pozvali do železiarní štátnej banskej spoločnosti neďaleko Brašova, v roku 1867 ho štátny tajomník vtedajšieho ministerstva financií vymenoval za zástupcu riaditeľa štátnych železiarní v Hronci. Fakulta Banskej akadémie v Banskej Štiavnici ho v roku 1868 pozvala ako dočasného učiteľa na Katedru železiarstva a hutníctva, ktorú zorganizoval v roku 1872. Od roku 1875 bol tri roky zástupcom riaditeľa akadémie a v roku 1876 bol menovaný za riadneho profesora prvej triedy. V roku 1877 bol zvolený za korešpondenta vtedajšej Maďarskej akadémie vied. Väčšina jeho štúdií bola publikovaná v odbornom časopise Bányászati és Kohászati Lapok. V rokoch 1871 – 1881 pôsobil aj ako šéfredaktor toho časopisu.

Predmetom jednej z jeho bohatých publikovaných prác bolo spracovanie rozmiestnenia existujúcich vysokých pecí vo vtedajšej krajine, spolu s ich pomerne podrobným opisom vydanej v roku 1872. Predmetná štúdia je doplnená mapovým podkladom so zakreslením jednotlivých lokalít, ako aj nákresmi profilu vysokých pecí a iných zariadení vzťahujúcich sa k hutníckym prevádzkam.

Štúdia bola publikovaná v nemeckom jazyku, popis jednotlivých lokalít je pomerne komplikovaný a sú pri ňom použité merné jednotky platné v tejto dobe, čo je aj dôvodom, že v tomto článku ide iba o voľný preklad vybraného textu o jednotlivých lokalitách vysokých pecí či iných taviarní alebo skujňovacích vyhní predovšetkým z Dobšinej a blízkeho okolia.

Údaje uvádzané v štúdii vyvolávajú však niekoľko nezodpovedaných otázok, týkajúcich sa najmä lokalizovania jednotlivých spomínaných železiarní, či vysokých pecí. V prípade vysokej pece mesta Dobšiná, postavenej v údolí Hnilca a Karlovej huty je určenie ich polôh jednoznačné, otázkou ostáva, kde sa nachádzala vysoká pec južne neďaleko mesta a ďalej, kde bola malá vysoká pec severne od mesta a nakoniec aj to, kde stála skujňovacia vyhňa typu Comté pod Vlachovom. Rovnako je doteraz neúplne vyjasneným problémom aj otázka vysokej pece z roku 1680, o čom sa autor predmetnej štúdie v určitom zmysle zmieňuje. Vysvetlenie tejto problematiky by mohli priniesť závery doteraz chýbajúceho podrobného výskumu miestnych dejín železiarenskej výroby. Určitou prekážkou, možno ale nerozhodujúcou, je to, že časť územia doliny Hnilca pri Palcmanskej Maši bolo realizáciou priehrady zatopené.