Choď na obsah Choď na menu
 

Voňarky

5. 3. 2015

luka-safranu.jpg                                              

                                               Dnes večer po ceste šla nahá žena,

                                               šialená vdychovala silné jedy

                                               do sladkých cibúľ prvých šafránov

                                               a potom náhlila sa proti noci

                                               s rozpustenými vlasmi

                                               kamsi do polí,

                                               po takých lúkach ráno

                                               najradšej zo všetkého na svete

                                               vraciam sa domov,

                                               tam jarné cesty dažďom inak voňajú

                                               i zvyšky iskrivého snehu

                                               inak chladia rozpálené čelo,

                                               tam z trosiek po zime

                                               život sa závratnejšie dvíha k slnku,

                                               a ja zrazu viem, prečo vždy na jar

                                               lastovičky sa vracajú pod našu strechu,

                                               zaklopú na dvere a mama

                                               ticho sa spýta: „Kto to je?“,

                                               pretože iba doma radosti i smútky

                                               viacej tešia a menej bolia,

                                               pretože iba doma z jedného semienka

                                               rastú oboje.

11041868_820140954723647_3131973740478733104_o.jpg

JUDr. Eduard Šmelko

Foto : Rudolf Pellionis

          Jozef Kmeť

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Venované otcovi

(Daniela Uhereková Šmelková, 19. 5. 2015 16:36)

Kam pôjdeš, básnik,
kam svoje kroky povedieš?
Do ticha zamatovej noci
za svetlom plachej luny?
Ako ten motýľ túlavý?
Ako dážď, verne padá k zemi
a žehná ľudí na hlavy.
Tak raz všetci vrátime sa domov,
pred tým sa ťažko uniká,
keď volajú ťa k nebu týčiace sa
vrcholky stromov,
tam, do divokých hôr,
kde zrodilo sa srdce básnika.
_______________________________
...tak žehnaj, Pane básnikom
a žehnaj deťom hôr
a odpusť týmto vinníkom,
že túžili žiť skôr...

Odpovedať

Re: Venované otcovi

(Rudolf Pellionis, 19. 5. 2015 18:13)

Nádherné. Vidieť, že jabĺčko nepadlo ďaleko od stromu.

Odpovedať

Gemer (venované starej mame)

(Daniela Uhereková Šmelková, 19. 5. 2015 16:40)

Gemer (venované starej mame)

Hmlou dýcha hora v jesennom ráne,
slniečko zjemňuje biely mráz,
čo v noci zaodel lúky, stráne,
tajomný Gemer, máš mnoho krás.

K nebu sa vzpínajú statné buky,
ej, bystré sú toky tvojich riek,
liečivú moc taja šíre lúky
i pieseň škovránka je vždy liek.

Vietor sa ženie po pustých holiach,
prináša posolstvo z pohorí.
Lúčenia s rodným krajom vždy bolia,
však láska k domovu nezhorí.

Odpovedať

Re: Gemer (venované starej mame)

(Daniela, 19. 5. 2015 17:09)

oprava: poliach *

Odpovedať

Návraty do detstva

(Daniela Uhereková (Šmelková), 7. 3. 2015 16:51)

Pre mňa je táto báseň (ako mnohé otcove) návratom do detstva. Aj ja z nej cítim domovinu (ňou mi Dobšiná vždy bola) - a v duchu zas vidím babičku vítať pod našou strechou plaché lastovičky...

Odpovedať

Spolu skvelé

(Eva, 6. 3. 2015 12:56)

Báseň i fotografie sú krásne.

Odpovedať

Nikuska

(Nika, 5. 3. 2015 15:39)

Prekrasna basnicka velmi prekrasna :-) :-):-)

Odpovedať

Ďakujem za skvost

(Rudolf Pellionis, 5. 3. 2015 14:27)

Prečítal som túto báseň doposiaľ najmenej 7x. Je to precítenie domoviny, cítil som sa ako doma, tam u nás v Dobšinej, na prekrásnych lúkach. Vrátil som sa do Voňariek, proste domov. Nádherné a veľká vďaka za dovolenie uverejnenia.

Odpovedať