DOBŠINÁ od Dobšinčana

a významné úspechy v prírodovednej oblasti tohto, skoro neznámeho, ale významného dobšinčana

Dr. Gustáv Melczer je jedným z mnohých dobšinských rodákov, ktorí svoju celú životnú dráhu venovali baníctvu a vedným odborom, jemu slúžiacim. Svojou usilovnosťou a výsledkami svojej práce sa stal známym nielen vo svojej vlasti, ale aj v zahraničí. Nie je teda žiadnou nadsádzkou skutočnosť, keď sa vtedajšia odborná a vedecká verejnosť krajiny po jeho úmrtí vyjadrila, že „prišla o jednu svoju ozdobu“.

Gustáv Melczer sa narodil v rodine, kde prevládali veľmi usporiadané pomery a boli dodržiavané všetky zásady kvalitného spolunažívania. Svoje vynikajúce osobné charakterové vlastnosti získal aj vplyvom veľmi starostlivej rodinnej výchovy. Narodil sa ako jediný mužský potomok rodiny dňa 31. augusta 1869 v Dobšinej. Jeho otec, Melczer Ede, bol tamojším učiteľom, najskôr v obecnej chlapčenskej škole, neskôr na novozaloženej občianskej dievčenskej škole. Malý Gustáv po ukončení základnej školy začal navštevovať strednú školu v Rožňave, pokračoval v Rimavskej Sobote a ukončil ju v Spišskej Novej Vsi, kde v roku 1887 úspešne získal maturitu. Už pomerne skoro, sa v ňom vypestovala vlastnosť preto, aby, ako otcove dieťa, plnil predstavy svojho otca, a tak sa bez rozpakov rozhodol vykročiť na učiteľskú dráhu. Keďže sa narodil v území neobyčajne bohatom na prírodné bohatstvo, vybral si štúdium prírodných vied. V septembri 1887 sa zapísal na riadne štúdium budapeštianskej vedeckej univerzity v odboroch prírodné vedy, chémia a geografia. Počas štúdia, ako usilovný žiak profesorov dr. Szabó József, Hantken Miksa, dr. Schmidt Sándor, dr. Than Károly, dr. Lengyel Béla a dr. Lóczy Lajos–a, veľmi skoro vynikol spomedzi svojich spolužiakov.

Už v dobe, keď bol vysokoškolským poslucháčom, sa s prednostným záujmom venoval mineralógii a súvisiacim odborom a vyhľadával možné kontakty s predstaviteľmi jednotlivých odborných predmetov. V roku 1889 sa tak stal členom maďarskej krajinskej geologickej spoločnosti, kde mal možnosť oboznamovať sa s  výsledkami odborných prác a využívať ich pri výučbe. Po ukončení vysokoškolského štúdia s vynikajúcim výsledkom zložil učiteľské skúšky a nastúpil do cvičného vzorového gymnázia, kde vedľa svojho vedúceho učiteľa dr. Staub Mór-a pracoval ako praxujúci učiteľ, aby získal učiteľskú prax, potrebnú na získanie učiteľského diplomu. Diplom učiteľa získal v roku 1893.

Gustáv Melczer spomedzi svojich rovesníkov vynikal natoľko, že keď v roku 1895 za riadneho učiteľa mineralógie a geológie budapeštianskej univerzity vymenovali dr. Schmidt Sándor-a, si ho, ako svojho najlepšieho žiaka vybral za prvého asistenta. V tejto funkcii pôsobil iba v školských rokoch 1895/6 a 1896/7. Dňa 4. decembra 1897 zložil doktorské rigorózum z mineralógie a geológie a popri nich výberove aj paleontológiu a geografiu. Ešte v roku 1897 ho stoličné hlavné mesto vymenovalo za riadneho učiteľa občianskej dievčenskej školy v II. obvode, keďže už tam od 1894 pôsobil ako učiteľ za hodinovú mzdu. Na tejto škole pôsobil potom až do konca svojho života. Keďže si takto zabezpečil svoje definitívne zamestnanie, mohol celý svoj voľný čas venovať svoje obľúbenej vede – kryštalografii.

Rozvoj vedeckého vzdelania jednotlivcov v  odbornej spoločnosti je najvyšším záujmom a keďže Melczer, ešte ako vysokoškolský poslucháč, vstúpil v roku 1889 do spoločnosti, bol ihneď jedným z najusilovnejších účastníkov odborných zasadaní, neskôr aj najlepším prednášateľom a vynikol ako najusilovnejší spolupracovník. Svoje odborné práce, až na niekoľko výnimiek, uverejňoval na spoločenských vedeckých zasadaniach. Časť svojich vedeckých prác uverejnil aj vo vtedajších odborných periodických publikáciach, ako Prírodovedno-matematický vedecký spravodajca (Math. Term. Tud. Értesítő), Maďarské chemické listy (Magyar Chemiai Folyóirat),  Matematické a prírodovedné správy z Maďarska (Math. und naturw. Berichte aus Ungarn) a Časopise pre kryštalografiu a mineralógiu (Groths. Zeischrift f. Kristalographie u. Mineralogie). Prvé jeho práce uverejnil tiež aj v Geologickom spravodajcovi (Földtani Közlöny).

Jeho prvou prácou, a zároveň doktorskou habilitáciou bola v roku 1896 práca „Príspevok k poznaniu kryštalografie budatínskeho kalcitu“ (Adatok a budai Calcit kristálytani ösmertetése), v ktorej, na základe vykonaných meraní na kryštáloch dvojičiek kalcitu z lokalít budapeštianskeho Malého kopca Šváb (budapesti Kis-Svábhegy) a Líščieho vrchu (ürömi Rókahegy), zistil nové poznatky ich sukcesie. V nej rozlíšil 23 rôznych kryštálových foriem kalcitu, z ktorých bolo 9 foriem kryštálov pre kalcit úplne nových.

V rovnakom roku uverejnil aj svoju ďalšiu prácu s názvom „Barit z Dobšinej“ (Baryt Dobsináról), v ktorej pojednával o kryštáloch prvého baritu zo železorudných bani dobšinského Massörteru. V nej, okrem kryštálov dobšinského baritu, aj budatíckemu baritu, v sodíkovom svetle stanovil osové uhly. Kryštály dobšinského baritu, ktoré sa vyskytovali na siderite, vykazovali úplne odlišné kryštalografické charakteristiky, ako boli známe údaje z maďarských baritov. Stanovil tak 18 kryštalických tvarov, medzi nimi aj také, ktoré dovtedy boli u baritu neznáme.

V roku 1898 bola uverejnená jeho práca „Údaje k poznaniu dvojkryštálu (dvojičiek) kalcitu z okolia Budapešti“ (Adatok a budapest-környékbeli calcit iker-kristálynak ösmetetése), v predmetom ktorej je stanovenie zrastu kryštálov podľa rovín ½ R a 2 R.

Ďalšou jeho prácou, uverejnenou v roku1899 bola „Ďalší rast kalcitu z budatínskych kopcov“ (Továbbnövéses calcit a budai hegyekből), kde preukázal, že mladšia generácia kalcitu vyrastá na vrcholoch starších kryštálov a to rovnobežne s osovou sústavou. V práci „Pyrit z vrchu Monsoni“ (Pyrit a Monsoni hegyről), z roku 1902, pojednáva o vlastnosti pyritu vytvárať predĺžené pentagondodekaedrické kryštály.

Ďalšie jeho práce vyšli v roku 1904 pod názvom: "Údaje k symetrike aragonitu“ (Adatok az aragonit symmetriájához) a „O libethenite“ (A libithenitről), kde na základe početných pokusov študuje pomery symetrie kryštálov aragonitu a zisteniami o forme symetrie a usporiadaní kryštálových osí libethenitu, potvrdil údaje, ktoré udával G. Rose.

Poslednou jeho prácou z kryštalografie, uverejnenou v roku 1905, bola „Údaje k podrobnému poznaniu albitu“ (Adatok az albit pontos ismeretéhez). V tejto jedinečnej práci uverejnil výsledky svojho výskumu o kryštáloch albitu z lokality Nadabula pri Rožňave, vzťahujúce sa predovšetkým na problematiku konštánt geometrie kryštálov.

V rozsiahlej monografii o gemerskom baníctve a hutníctve, vydanej v roku 1907 pod názvom Gömőr és Kishont törvénysen egyesült vármegyének Bányástati Monografiája , Első rész, ktorú zostavil Gustáv Eisele, je uverejnená jedna z  jeho posledných prác „Minerály Gemerskej župy“.

Gustáv Melczer bol všestranne činný, jeho záujmová oblasť sa spájala vždy s jeho učiteľským pôsobením a odbornými disciplínami. V rokoch 1897 – 1899 bol druhým tajomníkom prírodovednej spoločnosti. Okrem toho vyučoval na dievčenskom gymnáziu. Keď však, následkom pracovného či vedeckého zaťaženia, bol unavený, sa ako vynikajúci huslista uchyľoval k hudbe, v ktorej vždy nachádzal oddych a uspokojenie. Cez letné prázdniny navštevoval rodné mesto a pri svojich vychádzkach do jeho okolia vždy zbieral nerasty, ale bez povšimnutia nenechal ani horniny či skameneliny. Vďaka jeho pozornosti vznikla vzácna zbierka fosílií dobšinského morského karbónu, ktorú daroval vysokej škole. Jeho zbierka vyvolala záujem odborných kruhov, a tak sa vzorky fosílii tejto zbierky stali súčasťou vynikajúcej štúdie autora, učiteľa z Vroclavi, dr. Frech Frigyes-a o fosíliach z roku 1906.

Patril k tým odborníkom, ktorí vedľa výučby v gymnáziu nezanedbávali svoje ďalšie vedecké vzdelávanie, skôr naopak, jeho vedecká aktivita skvalitňovala jeho pedagogickú pôsobnosť. Jeho ambície ho predurčovali k neustálej vedeckej a inej činnosti. Svoje vedecké poznatky si v roku 1899 rozširoval aj počas ročného voľna v Mníchove – „mineralogickej Mekke“, kde jeho učiteľmi boli Groth, Weinschenk, Rothpletz a Zittel. Bohatší o skúsenosti a vedomosti sa vrátil v roku 1900 domov, ale aj naďalej ostal v nepretržitom spojení s redakciou Zeitschrift für Kristallographie und Mineralogie a s jej predstaviteľom Groth-om.

Jeho prvým povolaním, zodpovedajúcim jeho schopnostiam, bolo keď v roku 1902 bol ustanovený ako samostatný učiteľ kryštalografie na vysokej škole. V roku 1905 bol zvolený za člena výboru spoločnosti, ale už v roku 1906 musel, pre podlomené zdravie, spoluprácu so spoločnosťou zanechať.

Popri svojej práci, kde si všetky povinnosti svedomite plnil, bol skromný a zdvorilý, vždy ochotný pomáhať, a tak bol obľúbený a vážený. Všetky jeho práce sa vyznačujú výnimočne dôsledným spracovaním.

Sotva existuje ešte iný mineralóg, ktorý by spracoval viacej pojednaní, ako on. Za 10 rokov jeho vedeckého pôsobenia uverejnil 17 odborných pojednaní, ktoré boli uverejnené aj v nemeckom jazyku, v periodiku „Groth Zeitschrift“, ba, niektoré iba v ňom.

Počas svojho pobytu v Mníchove, za spoluautorstva s chemikom John E. Wolfa, napísal “Hardystonit a zinkový schefferit z Franklin Furnace, New Yersey“ (Hardystinit und Zink-Schefferit vin Franklin Furnace, New-Yersey; Mit einer Notiz über die Brechungsindices des Schefferit  - uverejnené v Groth. Zeitschr. f. Kryst. u. Mineralogie, 1900, zv. 30).

V periodiku maďarskej vedeckej akadémie „Math. és Term.-tud. Értesítő“ boli uverejnené jeho práce:

V roku 1900: „O niektorých mineráloch predovšetkým z ostrova Cejlon“ (Nehány ásványról, főleg Ceylon szigetéről – uverejnené vo zv. XVIII.)

V roku 1901: „Údaje k poznaniu kryštalografie a optiky korundu“ (Adatok a korund kristálytani és optikai ismeretéhez – uverejnené vo zv. XIX.)

V roku 1902: „O kryštalografických a optických konštantách korundu" (Űber einige krystallographischen und optischen Constanten des Corunds - uverejnené vo zv. XXXV.), kde udáva výsledky o skúmaní dôkladne vyvinutých kryštálov vo viacerých druhoch svetla a stanovení konštánt lomu svetla pri mimálnom odklone svetelného lúča.

V roku 1903: „O aragonite zo Španej Doliny" (Az úrvolgyi aragonitról – uverejnené vo zv. XXXV.), v tejto práci stanovil, na dávno známych, ale dovtedy podrobne nepoznaných, kryštáloch špaňodolinského aragonitu, kryštálové formy, pomery osí kryštálov, tvorbu dvojičiek a lom.

V periodiku Magyar Chemiai Folyóirat boli uverejnené práce:

V roku 1897: „Údaje k poznaniu kryštalografie selenito-arzénových sulfidov“ (Adatok a selensulfarsenatok kristalytani ismeretéhez – uverejnené vo zv. III., zoš. 6.f.), kde informuje o výsledkoch kryštalografického výskumu, ktoré dostal od Karola Messingera, najmä o vhodnosti niektorých kryštálov na zisťovanie ich parametrov.

V roku 1903: „O symetrii hematitu z hľadiska pomeru jeho osí“ (A hämatit szimetriájáról és tengelyarányáról – uverejnené v roč. IX.), v tejto práci, na základe výsledkov meraní na 100 kryštáloch, vykázal, že pomery osí u hematitu je 1:1,3654 a u korundu 1:1,3652.

V roku 1904: so spoluautorom a Gejzom Doby napísal „O pomeroch osí niektorých ferrotitanitov a ich chemickom zložení“ (pozn. ilmenit ?), (Nehány titánvas tengelyarányáról és chémiai összetéteről – uverejnené v roč. X.), v ktorej autori vykazujú, že chemické zloženie kryštálov priamo súvisí ich fyzikálnymi vlastnostiami, že so stúpaním obsahu titanu rastie aj dĺžka osi C a objemová váha ubúda. Posledné dve uverejnené práce boli publikované aj periodiku v Groth Zeitschrift v rokoch 1903 a 1904.

Jednou z posledných jeho prác, ktorú dokončil pri podlomenom zdraví, bola na tému „O pieskoch dna Balatonu“ (A Balatonfenék homokjairól – uverejnená v Balaton Tudományos Tanulmányozásának Eredményei, I., č. 1, petr. dodatky).

Okrem uvedených prác, uverejnil aj ďalších 21 rozsiahlejších či menších správ a prekladov, uverejnených v periodiku Természettudományi Közlöny a prepracoval učebnicu mineralógie Samuela Rotha (Roth Samu Ásványtan).

Dňa 27. augusta roku 1904 sa oženil s Klárou Gömöri, ktorá bola jeho vernou spoločníčkou do konca jeho života. V manželstve sa im narodil jediný syn. Mladú rodinu onedlho postihla nešťastná udalosť. Rušný život, neustála duševná aktivita a pracovná zaneprázdnenosť pred časom, podlomila duševné i telesné zdravie Gustáva Melczera a po dlhšej nemoci, dňa 3. októbra 1907 umiera.

Celá odborná verejnosť, rodina a priatelia, tak stratili manžela, otca, spolupracovníka, učiteľa – svedomitého, dôsledného a pracovitého človeka, ktorému osud nedoprial dlhší život.

Úvodná strana periodika s článkom o jeho pôsobení

Úvodná strana článku o mineráloch Gemerskej župy

Náhrobok rodiny Melzerovcov (súkr. archív O. Rozložník)

Vzorka baritu z Dobšinej (súkr. archív O. Rozložník)

Na základe Földtani közlöny, zväzok XXXVIII., zošit 1-2, 1908, januárius-februárius, str. 1-6, v roku 2021, spracoval Ing. Mikuláš Rozložník