DOBŠINÁ od Dobšinčana

Geologická stavba a výskyt nerastných surovín okolia Dobšinej už oddávna vzbudzovali pozornosť viacerých popredných vedeckých osobností. Jedným z významných bádateľov, ktorého zaujali prírodné osobitosti Dobšinej, bol aj Július Rakusz  (Rakusz Gyula).

Július Rakusz  (*1896 - †1932) bol poslucháčom budapeštianskej vysokej vedeckej školy, bol aj účastníkom bojov v prvej svetovej vojne, v roku 1921 bol pomocným učiteľom na  Mineralogicko – geologickom inštitúte, v roku 1923 získal doktorát a neskôr aj diplom stredoškolského učiteľa, od roku 1923 bol geológom Geologického ústavu. Dosiahol významné vedecké úspechy predovšetkým v odbore výskumu karbónskej fosílnej fauny, ďalej spracoval problematiku asfalto – pieskovitého územia v Bogácsi, zmapoval oblasť Villányskych kopcov a v neposlednej miere sa venoval výskumu okolia Dobšinej, o čom svedčí viacej jeho publikovaných prác na základe dosiahnutých výsledkov.

Ide predovšetkým o tieto práce:

- Azbest z Dobšinej a jeho spracovanie (Rakusz Gyula: A dobsinai azbeszt és feldolgozása. In: Földtani Közlöny. 1924. 54. 1. 56-59.p.1)

- Stratigrafia dobšinského a Bukovohorského karbónu a jeho palogeografické postavenie (Rakusz Gyula: A dobsinai és Bükk-hegységi karbon sztratigráfiai és paleogeográfiai helyzetéről. In: Földtani Közlöny. 1927. 57. 10/12. 208-212.p)

- Fosílie vrchného karbónu z Dobšinej a Nagy Vizsnyó  (Rakusz Gyula: Dobsinai és nagyvizsnyói felsőkarbon kövületek. Bp., 1932.)

- Serpentín z Dobšinej (Rakusz Gyula: A dobsinai szerpentin. In: Földtani Közlöny. 1923. 53. 1. 73-81.p?)

Nižšie uvádzame preklad zaujímavého článku spomínaného autora o dobšinskom azbeste.

J. RAKUSZ

DER ASBEST VON DOBSCHAU UND SEINE VERARBEITUNG

— Mit der Figur 8. —

(uverejnené: Földtani Közlöny, 1924, 54, 174-176)

Azbest z Dobšinej a jeho spracovanie *

V regióne Karpát je známych viacero azbestových výskytov, ktoré boli bezvýznamné, takže nedošlo k ich využívaniu. V posledných rokoch došlo v Dobšinej k otvárke ložiska kvalitného azbestu, takže sa predpokladá, že v krátkom čase dôjde k jeho dlhoročnému využívaniu, pretože azbest je v poslednej dobe žiadaný  pre rozvoj azbestovému priemyslu. Serpentinitový masív, nachádzajúci sa v blízkosti mesta na kopcoch nazývaných Kalbel a Birkeln, na ploche asi 300.00 m2, je preniknutý množstvom novovyvinutých žiliek, v ktorých hlavnú výplň tvorí chrysotilazbest. Výskytom azbestu a jeho využitím na priemyselné účely sa  zaoberali dobšinskí baníci už pred 200 rokmi. Podľa zápisov v dobšinskej banskej knihe M. Petrovics v roku 1722 ohlásil banské práce na azbest s tým „že bude na horninovej ploche v hĺbke hľadať na kopci Birkeln azbest, a že mu to bude dovolené a nikomu to nebude škodiť“ (J. Mikulik: Bánya- és vasipar története Dobsinán. Budapest, 1880). O výsledkoch tohto predčasového experimentu nie sú známe ďalšie údaje.

Napriek tomu, podľa viacerých výskumníkov je potrebné venovať pozornosť kvalite azbestu a výrubnosť, takže na jeho ťažbu sa prikročilo až v novších časoch, kedy sa pred niekoľkými rokmi otvoril kameňolom a vedľa neho malá úpravňa.

Geologický a petrografický stav tohto výskytu serpentinitu som skúmal a výsledky sú  prezentované v prácach: J. Rakusz: Über den Serpentin von Dobschau. Földtani Közlöny. Bd. LIII, p. 144; Studien an d. Granat von Dobschau. Centralblatt f. Min. etc. 1924, p. 353.

Výplň mnohých nepravidelne prebiehajúcich trhlín v serpentinite mohla byť výsledkom laterálnej segregácie, pretože svetlá farba vedľajšej horniny poukazuje na nápadnú prítomnosť obsahov Fe a niekedy i Mg, pričom žilky sú miestami obohatené o magnetit. Z rôznych žiliek, ktoré sú v serpentinite je najdôležitejší chrysotil, miestami je prítomný pikrolith a webskyit  o rozmere 1 - 2 cm.

(Poznámka: pikrolith je zastaraný názov, dnešný názov je antigorit. Minerál webskyit sa v zozname minerálov schválených medzinárodnou asociáciou nenachádza, ale v staršej literatúre je opísaná premena minerálu „olivín“ na webskyit. Detailne je tento opísaný v článku:  Mineralien und Gesteine aus dem hessischen Hinterland Von Herrn R. Brauns in Marburg.1. Palaeopikrit, Webskyit und Granat von Bottenhorn.)

Azbest z Dobšinej a jeho spracovanie

Hrubšie azbestové žilky sú dosť časté, ale 3 cm hrúbky, sú zriedkavé. Vlákna sú výnimočne usporiadané diagonálne, čo môže byť vysvetlené následným tlakom na horninu. Vlákna sú zväčša málo  ohýbateľné a majú undulózny bočný lesk. Ich farba je zväčša svetlá, alebo i tmavo žltá a zelená. Vydarilo sa urobiť výbrusy len z paralelne usporiadaných vlákien, v ktorých bolo vidieť ich veľmi zaujímavé usporiadanie. Žilky prezentujú na jednotlivých i spoluúčasť s impregnáciou  magnetitu.

Paralelné prerastanie chryzolitu s azbestom - zrná granátu i v jadre chryzolitu, (nikoly 11; zväčšenie 62 x)

Na okraji žilky, kde je nahromadený magnetit, preniká tento ihličkovito medzi vlákna azbestu, ale bolo to pozorovateľné len na tom jenom výbruse (a to aj vizuálne). V tomto výbruse mohli byť vlákna pozorované len pri veľkom zväčšení, azbest je buď bezfarbý, alebo svetlohnedý, priehľadný a v poslednom prípade je viac – menej pozorovateľný pleochroizmus  (c > b; c = svetlý, hnedastý; b = svetlejší žltohnedý, žltý až bezfarby). Pri zhášaní je rovnobežné  c = c,  kde vlákna sú ohnuté (čo je pozorovateľné cez ohnutie paralelných magnetitových tyčiniek) a delí sa so zhášaním ostrých polí, alebo je zvlnené (unduliert). Smer optickej osi je v smere vlákien a osový uhol silne varíruje a táto okolnosť  nie je pravdepodobne viazaná na kompenzáciu, ale na zmenu chemického zloženia, pretože zloženie hnedších častí má väčší osový uhol, ako sa dá pozorovať u bezfarbých. Meniaca sa disperzia je: p < v.

Analýza chrysotilu bola urobená za veľkej pomoci  chemického inžiniera Emila Scherfa v laboratóriu Min. Geol. Inštitútu kráľovskej maďarskej technickej vysokej školy. Analýza bola urobená zo svetlozelenej  čerstvej a čistej žilky, zo vzorky o hrúbke 1,5 cm s týmito výsledkami:

d 15o/15o  = 2, 4573  .....  Na2O = 0,08 %..... K2O = 0, 04% ..... MgO = 40, 52  ..... CaO = 0, 21%,  MnO = 0,03% ..... FeO = 0, 28% ..... NiO = 0, 03 %..... A1203  = 1, 91% ..... Cr2O3 = 0, 08%, Fe2O3 = 0, 70%  .....Si02  = 41,45% ..... Ti02  =  0,06 %..... H2 O (do 105°C) = 1,10% ,  H2 O (cez 105°C) =13,44% **.....  spolu 99, 93 %. Kysličníky SrO a CoO neboli zistené.

** H2 O do 105“ a H2 O nad 105° sú stredné hodnoty; viazaná voda mohla byť zistená len ako strata žíhaním počas jednej hodiny, a tak sa priamou cestou podarilo dosiahnuť maximálne iba 11,80 %  odvodnenia.

Prepočet komponentov sa neurobil, pretože príslušnosť sexqioxydov nemohla byť stanovená (prímes alebo súčasť izomorfných silikátov). Pozorovateľne sa javí, že rozvláknený chrysotil, účinkom tekutej kyseliny v niektorých momentoch sa bez zvyšku vysvetlí. Takže suchý materiál pri 105o C, počas 10 dní znovu prijal 0,77 % vody. Čistota azbestu bola potvrdená analýzou.

Vyhodnotenie nálezu sa ešte nachádza v štádiu výskumu. Serpentín prichádzajúci do úpravne v najlepšom prípade má výťažnosť 4 % čistého azbestu, v priemere sú to 2 až  3 %. Či sú ale žilky azbestu v hornine rovnomerne uložené, bude, s nádejou, skúmané novými otvárkovými prácami a spoločnosťou postavená malá úpravňa, ktorej pod vedením Ing. S. Stempela bola surovina dlhoročne separáciou na rentabilitu skúmaná. Hornina s obsahom azbestu je v mlyne drvená a triedená. Azbest je potom  čistený vzduchom a vodou triedený. Čoskoro sa podarí získať plnohodnotný čistý azbest, ale z neho zhotovené produkty vykazujú malú pevnosť spôsobenou pri úprave viacerým mechanickým drvením. Až ďalšími skúškami sa v zariadení podarilo získať nedrvený vláknitý azbest. Posledný získaný produkt ako strešná krytina (10% azbestu a 90% cementu), zaisťuje veľkú pevnosť v ohybe: 540 kg na cm²  zatiaľ čo pri lámaní sa dosiahlo len 190 kg na cm². Zariadenie dovoľuje účelovú separáciu azbestových vlákien  až do dĺžky 1,5 mm. Na podklade týchto výsledkov spoločnosť postaví novú veľkú úpravňu v priľahlom údolí vo  Vlčej doline.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 * Text bol autorom prednesený na vedeckom seminári maďarskej geologickej spoločnosti konanom dňa 3. októbra 1923

Spracovali: Ondrej Rozložník  a Mikuláš Rozložník vo februári 2022