Takmer zabudnutá osobnosť Dobšinej
Málokto z dnešných obyvateľov Dobšinej si uvedomuje, že pred skoro jeden a pol storočím sa tu narodil autor viacerých významných vynálezov, na ktoré mu bol udelený aj patent (ide o právne chránený vynález). Na margo tejto poznámky je potrebné hneď na začiatku uviesť, že aj v súčasnosti žije v Dobšinej jeho, a to ani nie veľmi vzdialený, príbuzný. Ako to v skutočnosti je vyplynie z ďalej uverejneného textu.
Osobnosťou v zmysle nadpisu článku je priekopník zvárania kovov, autor mnohých vynálezov, podnikateľ a zamestnávateľ Ing. Ján Harmatta.
Ján HARMATTA ( *1862 - † 1930 )
Narodil sa dňa 25. 12. 1862 v Dobšinej. Pochádza zo starej rodiny, ktorá sa zaoberala najmä remeslom. Po skončení základnej školy študoval v rokoch 1881 – 1882 na Banskej univerzite v štajerskom Leobene. V roku 1888 pôsobil v akciovej spoločnosti Krompašské železiarske ťažiarstvo na Starej Maši v Krompachoch, ktoré v bolo v tých časoch najväčším producentom železa v Uhorsku. Po krátkej dobe začal pracovať v železiarňach vo Weissenfelse v južnom Tirolsku, kde získal mnohé praktické poznatky (železiareň prosperuje dodnes pod značkou KITO Weissenfels). Už ako 34 ročný, v roku 1894, podával odtiaľ svoje prvé patenty na výrobu reťazí z drôtu a na výrobu kovových sudov. Len čo získal primeranú prax a aj podanými patentmi, vynálezmi či zváraním, nadobudol nevyhnutné finančné prostriedky, založil v roku 1901 v Spišskom Podhradí svoju vlastnú továreň s názvom Akciová spoločnosť JÁN HARMATTA, Tovarňa pre električné svarovania. Dôvod založenia firmy v tejto vtedajšej obci nám nie je známy, možno to bolo preto, že tam pôsobil jeho priateľ – secesný sochár Andrej Lux. Už v roku 1912 v nej zamestnával 200 pracovníkov pri výrobe klincov, reťazí, kovových barelov a nádrží, drôtených matracov, rúr, ale aj zváracích strojov potrebných pre ich výrobu, a to za použitia najmodernejšej technológie svojej doby. V Spišskom Podhradí tak vzniklo najsilnejšie centrum súdobého elektrického zvárania v Európe, ktoré sa postupne vyvinulo na modernú továreň. Svetoznámou sa stala najmä potom, keď jej majiteľ zaviedol výrobu elektrických zváracích strojov vlastnej konštrukcie, ktoré mali takú vysokú úroveň, že ich vyvážali do Rakúska, Ruska a Nemecka. Do Spišského Podhradia chodili odborníci z Ameriky, Anglicka, Japonska, kde sa oboznamovali s touto technológiou.
Ťažisko práce i jeho života bolo síce v Spišskom Podhradí, ale presah jeho prínosov pre priemyselnú revolúciu doma a v okolitých krajinách, je až celosvetový. Inicioval zdokonalenie výroby reťazí zváraním na blízkom Spiši v Gelnici, ktorá bola ich hlavným výrobcom. V roku 1914 založil továreň aj v Spišských Vlachoch. Pôsobil aj pri zakladaní závodov, inovovaní a modernizácii výroby v omnoho širšom rozsahu, a to v Budapešti, vo Vítkoviciach a inde. Dodnes však nie je presne zistené kde všade. V rokoch 1922 – 1923 sa zaslúžil o zavedenie verejného elektrického osvetlenia na jednosmerný prúd vyrábaný dynamom, ktoré poháňal parný stroj, v jeho továrni v Spišskom Podhradí.
Harmattova továreň stála neďaleko jeho bydliska - secesnej vily (starší miestni obyvatelia ju nazývali Harmatovec neďaleko Rybníčka), kde žil so svojou manželkou Rozáliou (1873 – 1926), pochádzajúcou z rodiny modrotlačiara Alfréda Stellera. Po smrti manželky jeho úspešná firma pôsobila do roku 1928. O ďalšie dva roky, dňa 3. januára 1930, v Budapešti, umrel i on sám.
Po spopolnení jeho ostatkov vo Vítkoviciach uložili urnu s jeho popolom vedľa jeho manželky v Spišskom Podhradí. Nad ich hrobom ešte stojí bronzová cintorínu dominujúca socha anjela, ktorú vytvoril jeho priateľ secesný sochár Andrej Lux (1883 – 1941), rodák zo Spišského Podhradia. Po bokoch súsošia pôvodne stáli dvaja smútiaci anjeli. Vandali sa však postarali o to, že dnes zo súsošia ostal už len jeden anjel, sklonený nad symbolickou urnou s reliéfom portrétu továrnika Harmattu. Druhý je uložený v jeho pamätnej izbe, ktorú zriadilo mesto v roku 2012. Jeho pôvodná vila je dnes zásluhou nového majiteľa pekne zreštaurovaná. Z areálu továrne, ktorej strojné vybavenie bolo v roku 1948 vyvezené do Maďarska, je zachované iba torzo pôvodných objektov s komínom. Hoci v roku 1985 bol areál bývalej továrne zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu, bolo v roku 2009 zrušené jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku pre zánik jej pamiatkovej hodnoty. (DB)
Interiér dobovej dielne (foto Živnostenské noviny, č. 7-8, august 2012)
Pohľad na súčasný stav továrne (foto Živnostenské noviny, č. 7-8, august 2012)
Časť objektu bývalej továrne dnes (foto eMetrologia_1_2019-web)
Schéma patentu č. 1 046 066 udeleného J. Harmattovi 3. decembra 1912
Zoznam patentov Jána Harmattu
Najviac jeho patentov mu schválil patentový úrad v Spojených štátoch amerických
Schéma patentov Jána Harmattu č. 608 772 a 1 080 008
Vila Jána Harmattu v Spiškom Podradí dnes (foto Živnostenské noviny, č. 7-8, august 2012)
Náhrobník manželov Harmattových Na cintoríne v Spišskom Podhradí
Priekopníkovi oblúkového zvárania Jánovi Harmattovi otvorili pamätnú izbu, odhalili aj pamätnú tabuľu
9. nov 2012 Mária Šimoňáková
Priekopníkovi oblúkového zvárania Jánovi Harmattovi v Spišskom Podhradí (okres Levoča) otvorili pamätnú izbu, odhalili aj pamätnú tabuľu, ktorá nájde miesto na múre bývalej Harmattovej továrne.
SPIŠSKÉ PODHRADIE. V meste pod Spišským hradom automobilovom sa uskutočnila odborná konferencia pod názvom Inovácie vo zváraní. Venovaná bola aj 100. výročiu od udelenia patentu na bodové odporové zváranie živnostníkovi J. Harmattovi.
Harmatta bol autorom technológie odporového bodového zvárania. Významný vynález umožnil prvú výrobu zváraných autokarosérií najmodernejšou technológiou, ktorá sa doteraz využíva. Ďalej bol autorom niekoľkých desiatok patentov z oblasti zvárania a spracovania polotovarov známych po celom svete. Vo svojej továrni zamestnával 200 ľudí.
V pamätnej izbe sa nachádza aj panel s návrhom prvého zváracieho odporového stroja z rokov 1902-1912, ktorý si dal patentovať v USA. Jeho autorom je zváračský technik z bratislavskej Volkswagenky Štefan Galbo. „Vďaka tomu bolo prvýkrát do praxe zavedené odporové zváranie, ktoré v súčasnosti tvorí podstatnú časť v klampiarenskom priemysle. Harmatta jednoznačne patrí medzi slovenské aj svetové osobnosti, akou je napríklad Murgaš či Beniš,“ zdôraznil autor návrhu, na ktorom pracoval dva týždne.
Pomerne málo známu osobnosť Jána Harmattu oživil docent Jozef Jasenák z Cechu zváračských odborníkov Trnava. A s myšlienkou otvorenia pamätnej tabule našiel pochopenie aj u vedenia mesta, v ktorom tento slovenský Edison, ako ho zvárači nazývajú, pôsobil na začiatku 20. storočia.
„Ako jeden z prvých, ak nie aj prvý, začal v praxi používať elektrické odporové zváranie, oblúkové či autogénne zváranie. Jeho firma pôsobila do roku 1928 a bola prosperujúcim podnikom. Autokarosérie, ktoré sa začali Harmattovou metódou vyrábať vo Fordových závodoch obleteli celý svet. Môžeme povedať, že začiatky industrializácie v autopriemysle sú práve tu pod Spišským hradom. Harmatta patrí medzi významných vynálezcov, na ktorých môžeme byť právom hrdí,“ uviedol J. Jasenák.
Na slávnostnej akadémii predstavil aj potomka slávneho inžiniera, Tibora Harmattu z Dobšinej. Keď ho J. Jasenák pred časom navštívil, hľadajúc príbuzných J. Harmattu, prekvapil aj samotného Tibora, ktorý netušil o svojom významnom predkovi.
„Bolo to príjemné prekvapenie a som na to patrične hrdý. Som rád, že si na brata môjho starého otca v Spišskom Podhradí spomínajú aj vďaka pamätnej izbe, či tabuli. Stále sa pozeráme po cudzích vzoroch, pričom aj my máme veľa skvelých a vynikajúcich osobností,“ dodal T. Harmatha.
Hrdý príbuzný Tibor Harmatha. Príbuzný Tibor pred pamätnou tabuľou. Harmattovci pochádzajú z vetvy etnických Nemcov, ktorí prišli v 14. st. do Dobšinej.
Š. Galbo a J. Jasenák. Autor návrhu modelu patentu (vľavo) a „objaviteľ“ slovenského Edisona (vpravo)
Čítajte viac: https://spis.korzar.sme.sk/c/6597128/pamatna-izba-v-sp-podhradi-pripomina-priekopnika-zvarania.html
Úvodné strany publikácií s textom o živote Jána Harmattu
Vynálezca, konštruktér a priemyselník zhmotňujúci svojimi technologickými inováciami bohaté železiarske tradície Spišsko-gemerského rudohoria, spišskopodhradský filantrop s početnými verejnoprospešnými aktivitami. Bol autorom 55 doposiaľ známych patentov z oblasti zvárania a spracovania kovov, rozšírených po celom svete. Svojím patentom na bodové odporové zváranie umožnil prvú výrobu zváraných autokarosérií najmodernejšou technológiou, na ktorej Henry Ford postavil základy sériovej produkcie automobilov. Tento princíp sa dodnes využíva vo všetkých automobilkách sveta, vrátane tých našich. Podobne stále aktuálne sú vynálezy nášho technického génia uplatnené vo výrobe kovových barelov, reťazí a pri zváraní plynových potrubí priebežným švovým odporovým spôsobom, či jeho patent na upevňovanie koľajníc na podvaly.
Cech zváračských odborníkov v Trnave ho nazval slovenským Edisonom. Svojou invenciou je porovnateľný s takými osobnosťami svetového významu akými sú, pôvodom zo Slovenska, Jozef Murgaš, Ján A. Segner, Aurel Stodola... (autor DB-https://sdsle.sk)
Použité zdroje informácií:
Zborník z konferencie Inovácie vo zváraní, Spišské Podhradie, 6-9. 11. 2012
Korzár Spiš, 9. 11. 2012, https://spis.korzar.sme.sk/arch/2012-11-09
eMetrologia_1_2019_web.pdf, www.unms.sk/source/emetrologia/eMetrologia-1_2019_web
https://uploads/Ján-HARMATTA-fin2.pdf
Živnostenské noviny, č. 7-8, august 2012
S použitím uvedených zdrojov spracovali v januári 2021 RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Mikuláš Rozložník
