DOBŠINÁ od Dobšinčana

                        Spomienka na dobšinských židov

V čase dušičkovom, pri návšteve starého rímskokatolíckeho cintorína, si dobšinčania pripomínajú, že tam, v kríkoch opustený, je židovský cintorín. Tí, ktorí sa tam zájdu pozrieť, zistia, že je síce vyčistený, ale náhrobníky sú v zúfalom stave. Dávno sme zabudli...

Dobšiná bola pred druhou svetovou vojnou mestom s dvomi prevládajúcimi náboženstvami. Podľa štatistiky z roku 1930 tu žilo 2012 evajnelikov a 2319 rímskokatolíkov.  Malé zastúpenie mali aj  grékokatolíci, reformovaní a unitári. K židovskej náboženskej obci sa hlásilo 178 ľudí. Pripomeňme, že ide o vierovyznanie, nie národnosť. Židia sa hlásili k maďarskej a nemeckej národnosti, za svoj rodný jazyk považovali maďarčinu a nemčinu. Jazyk jidiš ovládali, ale nepoužívali.

Dobšiná sa nachádza v banskej oblasti, kde po stáročia platil pre židov zákaz usídľovania sa. Hoci cisár Jozef II. dal židom povolenie na prístup do slobodných kráľovských miest, mestá im v prisťahovaní bránili, pretože sa obávali konkurencie pre domácich obchodníkov. Po nariadení krajinského snemu z r. 1840, ktorý opätovne povolil židom usadiť sa aj v mestách, prišli prví židovskí obyvatelia i do Dobšinej. Prvýkrát sa v sčítaní obyvateľov Dobšinej objavujú až v roku 1857, a to v počte 6 osôb. Podľa spomienok Gejzu Gömöriho, žijúceho v Budapešti, ktorý trávil detstvo pri starých rodičoch Trattnerovcoch v Dobšinej, bol jeho dedko, Jozef Trattner, jedným z prvých v Dobšinej usadených židov. Do Dobšinej neskôr zavolal i svojich priateľov. 

 Dobšiná na snímke z 30. tych rokov 20. storočia s tromi kostolmi: zlava synagóga, v strede katolícky kostol, napravo evanjelický kostol.

  V Dobšinej žili prevažne neologickí židia, ale niekolko rodín bolo i ortodoxných. Neologickí si okolo roku 1900 postavili synagógu, v ktorej sa modlili i ortodoxní.  Na začiatku 20. storočia mala židovská komunita okolo 150 členov. Po vytvorení ČSR sa postavenie židovského obyvateľstva výrazne zlepšilo a jeho počet rástol. Náboženská obec (patrili sem aj židia z Vlachova a Stratenej) mala okolo 250 členov. Jej predsedom bol Dr. Jozef Rosinger. Židovské deti navštevovali verejné školy a náboženstvo ich učil Talmud Tóra Izák Katz. Pod jeho vedením sa vzdelávali aj dospelí. Začiatkom tridsiatych rokov mala dobšinská náboženská obec vlastný rabinát. Hlavným rabínom a riaditeľom talmudistickej školy bol Chananja Lipa Deutsch. V medzivojnovom období stáli na čele predstavenstva náboženskej obce Dr, Artúr Alstock, Jozef Greschler a Arnošt Grossmann. 

Židia patrili svojím postavením a vzdelaním medzi popredných mešťanov. Až na malé výnimky mali domy na námestí a na hlavnej ulici. A boli to najkrajšie domy v meste. Podľa údajov živnostenského spoločenstva vlastnili židia v meste v 20. rokoch  20. storočia 4 obchody s miešaným tovarom, 2 železiarstva, 2 obchody s kožou, 2 hostince, 2 mäsiarstva, sklad dreva a stavebného materiálu, pekáreň, lekáreň a niekoľko priemyselných podnikov: Veľký závod na spracovanie dreva (Schefer a Weissman), ktorý mal vyše 100 zamestnancov, liehovar (Katz & Kohn) a píla Klug. V Dobšinej boli traja židovskí krajčíri, hodinár, traja lekári, lekárnik a niekoľko úradníkov.

Rodiny žili v usporiadaných pomeroch. Židovská mládež viedla bohatý spoločenský život. Nevyčleňovala sa od miestnej mládeže. Podľa spomienok Lenky Kuchenovej, boli židovskí mládenci ťahúňmi kultúrneho života v meste. Boli organizátormi a protagonistami mnohých divadelných predstavení i tanečných podujatí.

Vzťahy s majoritným obyvateľstvom sa zhoršili v období Slovenského štátu, po radikálnych protižidovských opatreniach. Židov zbavili základných občianskych a ľudských práv  a vylúčili ich z hospodárskeho života. Do vyhladzovacích táborov deportovali asi 80% židovského obyvateľstva. Po prerušení deportácií ostalo v Dobšinej len šesť rodín, dočasne chránených výnimkami. Po oslobodení sa do mesta vrátilo len niekoľko židov. V roku 1948 ich tu bývalo len 27 a viacerí z nich sa po roku 1949 vysťahovali do Izraela a iných štátov.

S úctou a priateľstvom mi obyvateľka Dobšinej Lenka Kuchenová spomínala  svojich priateľov a spolužiakov zo školy. Spomínala židovské rodiny: Weissmanovcov, ortodoxných židov, ktorí bývali dole na píle a mali 6 detí: Arpáda, ktorý emigroval do Mexika, Gejzu, ktorý prežil koncentračný tábor, avšak po návrate umrel na tuberkulózu, Aranku a Kornéliu, ktoré umreli v tábore, Irenku, ktorá zomrela ešte pred vojnou a Mikuláša, ktorý prežil koncentrák, odsťahoval sa do Izraela, kde prednedávnom umrel. Spomínala tiež mená a členov ďalších rodín z Dobšinej: Trattner, Lévay, Fejér, Roth, Grossmann, Gutmann, Ziegelweis, Dicker, Greschler, Lederer, Katz, Kohn, Stern, Weise, Ungar, Engel, Rosinger, Rosenberg, Langer, Šajovič, Frischman, Altstock, Schefer, Bruckner, Werner. Dúfajme, že niekde vo svete ešte žijú výhonky týchto rodín a nespomínajú na Dobšinú s trpkosťou v srdci. My aspoň na nich nezabúdajme...

Na základe spomienok Lenky Kuchenovej a poznatkov Múzea židovskej kultúry SNM

napísala  Ing. arch. Eva Šmelková

Fotografia z divadelného predstavenia operety Iglói diákok z roku 1927, v ktorej účinkovali i židovskí mládenci: V dolnom rade v strede s fajkou Žigmund Trattner, v strednom rade sediaci s husličkami Elemér Fehér (Fejér), v hornom rade druhý zľava Lederer a tretí Lévay.

Divadelná hra z roku 1930. Na šepkárskej búde Lévay. Sú tam aj štyria Weismanovci (dievčatá i chlapci),Trattner,Fejér.

Zvyšky dobšinského židovského cintorína