Choď na obsah Choď na menu
 


27. 11. 2011

 Ako strácame domovinu.

 

     Dovoľte mi v niekoľkých vetách dotknúť sa problému, ktorý asi trápi najmä postarších ľudí, ktorí opustili svoju vlasť, rodný kraj, dedinku, či mesto, proste svoju domovinu. 

     Čo je to domovina?  S čím sa spája? Zaiste mi dáte za pravdu, že je to miesto, kde ste sa narodili, prípadne miesto, kde ste začali žiť zo svojimi rodičmi od svojho útleho veku, kde ste cítili šťastie, istotu, pocit uspokojenia, kde ste cítili, že práve tu je váš domov, vaši príbuzní, vaši najbližší, známi, či priatelia. 

     Je to úzke prepojenie s krajom, jeho domčekmi, prírodou, kde poznáte každý vrch, jeho údolia,  zákutia,  lúčku, les či strom a všetko je vám dôverne známe a blízke. Poznáte  vôňu týchto miest, žblnkot potôčikov, šumenie lístia,  ktoré určite nikde inde neznie tak pekne, ako práve tu, teda vo vašej domovine. 

     Čím dlhšie žije človek vo svojej domovine, tým užšie puto sa vytvára. Poznáte určite príbehy starších ľudí, ktorí boli nasilu vyrvaní z tohto prostredia. Ich bolesť bola tak veľká, že sa s tým nevyrovnali a doviedlo ich to ku celoživotnému koncu.

      Prečo sa vôbec touto myšlienkou zaoberám?  Sám pochádzam z Dobšinej a tak ako v prípade mnohých mladých ľudí z Dobšinej, som bol prinútený zmenou zamestnania opustiť svoju domovinu zhruba pred 42 rokmi, na šťastie iba do 100 km  vzdialených Košíc. Svoje nové pôsobisko som dlho nebral ako domov, najmä pokiaľ žili moji rodičia. Pravidelne som sa do Dobšinej vracal, takmer každý týždeň, aby som pocítil pocit domoviny, teda toho, čo som v úvode popísal.

      Myslím práve teraz  na mlaď z Dobšinej, ktorá sa roztráca po celom svete, aké asi majú pocity? Myslím na mesto Dobšinú, prečo nevytvára pre týchto mladých ľudí podmienky, aby vo svojej domovine zotrvali. Myslím na bolesť tých, ktorí práve teraz odišli, alebo odišli dávnejšie z rôznych dôvodov zo svojho rodiska. Na ich túžbu po domovine, ktorá sa celkom bezpochybne u nich dostaví skôr, alebo neskôr ale celkom určite.

      Staré príslovie hovorí : " čo oči nevidia, to srdce nebolí" .  Určite to ale neplatí v prípade svojej vlastnej domoviny. Osobne sa cítim napriek dlhej odluke od rodného mesta stále Dobšinčanom  a tuším ním aj do smrti ostanem, napriek tomu, že sa už popretrhali mnohé nitky, ktoré ma zo svojim rodiskom spájali, či ešte spájajú. Cítim však, že svoju domovinu stále viac a viac strácam. Nechcem tu rozvádzať svoje osobné dôvody, pretože tie cítia celkom určite aj ostatní odchádzajúci. 

      Apelujem však preto na podobných ľudí ako som ja. Noste vo svojich srdciach tie najkrajšie spomienky na svoje rodné mesto a to už z prostého dôvodu, pretože šťastie a domovinu si nemožno kúpiť za žiadne peniaze na svete.

 V Košiciach 27.11.2011   Rudolf Pellionis

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Re : ...

(Rudolf Pellionis , 8. 12. 2011 15:16)

Servus Igor. Ty zatneš vždy do živého. Píšeš, že prečo som sa neupramil na otázku p r e č o strácajú Dobšinčania svoju domovinu. Nemohol by som to tu napísať, pretože by som musel kliať ako ten najhorší pohan. Hoci to PREČO, je logicky jasné ako Tebe, tak aj mne a takmer každému v Dobšinej. Len to nechcem vysloviť nahlas. Zmráka sa nad Dobšinou z roka na rok vždy viac a viac. Tých páru šikovných ľudí v Dobšinej, ako píše Evka, neodvratný koniec Dobšinej nijako nezvrátia. Osobne v zázraky neverím.

...

(Igor, 7. 12. 2011 22:04)

Ahoj Rudko...pekne zamyslenie.Skoda,ze si sa neupriamil p r e c o ? stracaju dobsincania svoju domovinu.Sikovnych rodakov,ako napisala Eva ,zije v meste aj teraz dost.Len sa nedokazu presadit a zvratit divoku jazdu do zahuby.Hlupost,nekompetentnost,presadzovanie svojich zaujmov na ukor vlastnych obcanov,safarenie s peniazmi EU.....sa tiez raz zapisu do historie a budu temou buducich projektov "Naše mesto Dobšiná v minulosti" .Tesim sa,ze sa toho nedozijem.

Re : Ešte tu žijú ľudia

(Rudolf Pellionis, 1. 12. 2011 7:38)

Nepochybujem o tom, že v Dobšinej ešte žijú šikovní ľudia. Len ich počet sa z roka na rok redukuje, proste odchádzajú aj o tom bol môj článok. Veľmi ma mrzí, že uvedeného podujatia 29.11.2011 som sa nezúčastnil, z Košíc je to predsa len trocha od ruky. Chodím na stránku "Klubu histórie Dobšinej" a očakávam, že o tomto podujatí sa objaví nejaký článok spolu s fotografiami. Veľmi by som sa tomu potešil.

Ešte tu žijú ľudia

(Eva, 30. 11. 2011 14:42)

Možno to zvonku tak nevyzerá, ale v Dobšinej stále žijú šikovní ľudia. Ukázalo sa to i včera (29.novembra 2011), kedy sme sa stretli v kultúrnom dome na veľmi peknom podujatí pri prezentácii výsledkov projektu "Naše mesto Dobšiná v minulosti", na ktorom pracovali všetky generácie Dobšinčanov. Projekt pripravilo Centrum voľného času DaM a Klub histórie s finančnou podporou MK SR.

Re : komentáre

(Rudolf Pellionis , 28. 11. 2011 11:45)

Žabka, pýtaš sa prečo ten nadpis :-). Hm, lebo som to tak cítil. Alan, spolu so Žabkou ste vyslovili to, čo som v článku nenapísal priamo. Pani Štefánia Polubnáková, s Vašim komentárom možno vysloviť iba súhlas. Pociťuje to každý, kto z Dobšinej odišiel. Pozdravuje vás všetkých Rudo.

Dobšina

(Polubnakova Stefania, 28. 11. 2011 11:27)

Dobry den,mate pravdu p.Pellionis,ja sa tiež rada vraciam doDobšinej,mam tam ešte otca,ale je mi velmi smutno,že už to nie je TA Dobšina,ktoru som ja poznala.Mesto je ošarpane,a také smutné.Teraz s namestím to bol skok do prazdna,čo bolo pekne odrazu zmizlo,je to už len jedna plošina,ktora čaka na pristatie niečoho čo mesto zachrani,možno to znie drsno,ale tak to citim.Škoda,že teraz všetka mlad odchadza preč a stará Dobšina pomaly vymiera a ostane tam len to čo by sme nechceli a da sa povedať,,čierne mesto,,

Radšej by som k zubárovi

(Alan, 27. 11. 2011 16:40)

Keby bol tento článoček trochu dlhší, tak tie slzy, ktoré som udržal by boli von...:-(. Rudi, Dobšiná je mesto, z ktorého sa v posledných 150 rokoch viac ľudí odišlo, ako v ňom ostalo. Myslím pôvodné. Nebyť prisťahovalcov z okolitých dedín, ale hlavne zmeny etnika (byť veľmi negatívnej), mesto by už malo asi len polovicu obyvateľstva.

A čo je domovina? Použijem citát Juraja Kukuru: "Domov je ten kameň pri potoku, na ktorom si sedával ako chlapec." Ja som si zobral z domova sem nielen ten kameň, ale dokopy cca 10 ton rôzneho kameňa z Dobšinej, Rožňavy, Slovenského raja a krasu, Vysokých Tatier...Ten kameň mám síce rád, ale nedá sa nič robiť: on "smúti" za domovinou možno viac, ako ja :-).On totiž ešte viac, ako ja patril k tomu potoku. Lebo tam bol možno tisíce rokov...Ja si o nejaký čas umriem, ale ten kameň bude ďalej plakať za domovinou. Kým sa tu na zemi bez kameňov nepoteší niekto neznámy a dá ho do základov.
Napriek tomu súhlasím so zabkou08 : už by som sa určite nevrátil. Dvere nám zabuchli etnické zmeny podporované cigánskym barónom a zúfalý jeho stav.

naco je dobry ten nadpis? :D :D

(zabka08, 27. 11. 2011 14:47)

dobre ši to napisal :) ja som sice od domova trikrat dalej,ale pocity su stale tie iste,najhorsie je,ze aj keby som mala moznost sa vratit,uz by som to nechcela,tipni si preco? ano presne preto!pre ciernu neprisposobivu rasu...