DOBŠINÁ od Dobšinčana

Tmavá hmota a iné.

     So záujmom sledujem televíziu Spektrum, kde okrem iného dávajú dlhodobý seriál " Vesmír".  Ide hlavne o to, že tu dávajú najnovšie poznatky od renomovaných vedcov, teda žiaden bulvár, alebo senzácie chtivosť.

      Samozrejme seriál ako taký nemôžem doslovne citovať, pretože videné je videné, ale dáva mnoho podnetov na to, aby sa človek nad niektorými myšlienkami z tohto seriálu prinajmenej zamyslel. 

      Nedávno, asi mesiac tomu, som pozeral  dokument o vzniku vesmíru. Najzaujímavejšie bolo, že " vedci zistili, že v čase Veľkého tresku, sa začal vesmír rozpínať väčšou rýchlosťou ako je rýchlosť svetla."  Následkom toho, mojou úvahou je, že  podstatná časť vesmíru unikla mimo náš čas, ktorý je porovnateľný s rýchlosťou svetla, takže dovidíme do vzdialenosti iba cca 13,7 miliárd rokov do minulosti. Ten ostatok je za naším štvrtým rozmerom, ktorý je čas. Dosť možné, že čo je za hranicou času, je v inej dimenzii, prípadne tam už začal zánik samotného vesmíru.

       Otázkou teda je , že čo je za hranicou času, ktorú pravdepodobne nikdy v budúcnosti neprekonáme, už len z prostého dôvodu, že my ako ľudia, žijeme v štvorrozmernom priestore, t.j. výška, šírka, hĺbka a čas. Možno že keby sme sa len predsa dostali na pomyselný okraj vesmíru, teda za hranicu 13,7 miliárd rokov, jednoducho by tam pokračoval vesmír tak, ako ho poznáme tu, teda v našom štvoro - priestore. Len v porovnaní s našim vesmírom by ten za hranicou nášho času bol v inom čase.  Je známe, že to čo vidíme do hlbokej minulosti, to čo je od nás miliardy a miliardy rokov vzdialené, vidíme vlastne do minulosti ako vesmír vznikal. Je celkom bezpochybné, že rôzne super  magnetary , ktoré pohlcovali takmer celé galaxie pred svojim výbuchom a vznikom, ktoré požierajú okolité hviezdy svojich galaxií a ničili prípadný život vo svojej galaxii, to prebehlo dávno aj v našej galaxii a v jej strede už existuje ako vo všetkých blízkych galaxiách iba temná diera, ktorá silou svojej gravitácie nevypustí ani samotné svetlo.

      A tu sme u ďalšej problematiky a to je tmavá hmota vesmíru, ktorú nevidno a tvorí od 73% do 96 % vesmíru.  Ostatok, t.j. 4% vesmíru ( čo je vlastne abnormalita ) to je tá viditeľná hmota t.j.,  slnká, planéty našej galaxie, ostatných galaxií v našom vesmíre a všetko čo je v nich rôzne slnká, planéty, hmloviny, prach a plyny až po rôzne atómy. To je ten viditeľný vesmír, ktorý vznikol pred zhruba 13,7 miliárd rokov. Tmavá hmota má na svedomí aj skutočnosť, že náš vesmír miesto toho aby sa od Veľkého tresku začal spomaľovať, nie ona, tá tmavá hmota, má na svedomí, práve to, že spôsobuje  rozpínanie vesmíru, ktorý  sa neustále naopak zrýchľuje teda to rozpínanie. Galaxie sa od seba vzájomne neustále rýchlejšie vzďaľujú. Samotní vedci však na podstatu tmavej hmoty ani nevedia  prísť, čo to je. Záhad vo vesmíre existuje samozrejme nespočetné množstvo, tu som iba príkladne vybral vyššie popísané aspekty.

      Napríklad práve dnes som začul v Slovenskom rozhlase, že vedci na Zemi dokázali vo vákuu roztočiť malú guľôčku pomocou impulzov svetla, že dosiahla otáčavosť 60 miliónov  otáčok , teraz už neviem či v hodine, alebo sekunde, dosť na tom, že keď dosiahla túto rýchlosť, jednoducho zmizla. Rýchlosť to je ďalší pojem vo vesmíre. Keby sa hmota pohybovala rýchlosťou svetla, tiež by vlastne zmizla. A zasa ďalší aspekt je absolútna nula, teda chlad vo vesmíre, ktorý činí podľa medzinárodnej dohody je definovaná ako 0 K  teda na Kelvinovej stupnici −273,15  stupňov C.  Lenže vo vesmíre taký chlad neexistuje, pretože v takom chlade sa prestanú pohybovať aj atómy a tak by neexistoval ani vesmír, teda tých 4 % ako ho poznáme. Vďačíme tomu Veľkému tresku a tak zvanému reliktnému žiareniu - teda po zostatkovému žiareniu po Veľkom tresku, ktoré činí 2,73 stupňov Kelvina nad absolútnou nulou a to je všade vo vesmíre, pravda okrem miest kde je podstatne teplejšie vďaka vyžarovanej tepelnej energie sĺnc a iných faktorov.  Vďaka tomu existuje aj vesmír. Všetko sa to však odohráva v tmavej hmote, ktorú vedci márne hľadajú. Pravdepodobne ju ani nenájdu. Môj osobný dojem je ten, že tmavá hmota je božská podstata a je to čosi podobné, ako by vedci hľadali čo je to tmavá hmota, tak akoby hľadali  Pána Boha.  Je tu tisíce a tisíce otázok ktoré má ľudstvo pred sebou, len dúfam, že skôr ako si na ne zodpovedajú, že sa ľudstvo samo nezahubí, pretože množstvo jednotlivcov a na nešťastie aj politikov, je natoľko dementných, že zničenie ľudstva, napríklad aj v mene viery, alebo presvedčenia, sú toho schopní.  Ale to už som poriadne odbočil.  

V Košiciach 2.9.2013  Rudolf Pellionis